vychovať dok.
1. zabezpečiť, poskytnúť výchovu: v. päť detí
2. výchovou sformovať: dobre v. mládež, v. z detí statočných ľudí, v. mladých odborníkov
3. vykŕmiť: v. brava;
nedok. k 1, 2 vychovávať -a
okresať 1. dlátom al. sekerou opracovať • otesať: okresať drevo, hradu • obsekať • osekať: obseká kus kameňa • prikresať • pritesať (trocha okresať): prikresané, pritesané drevá
2. expr. cvičením, cibrením urobiť dokonalejším, kultivovanejším • skultivovať • vychovať: mladých treba okresať, skultivovať, vychovať • vycibriť • vycizelovať: vycibriť spôsoby správania • zošľachtiť • vybrúsiť (jazyk, reč, rečový prejav)
vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generácie • zastaráv.: vykolísať • odkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudí • expr.: vypiplať • vyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokov • expr.: vypeľhať • vyplekať • odplekať • nár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného syna • vypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosť • vyučiť • vyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnik • vycvičiť • hovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované deti • hovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)
2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovať • dochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detí • vyživiť • uživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu
3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy
chovať, -á, -ajú nedok.
1. (čo) dochovávať zvieratá: ch. kone. dobytok, včely, brava;
2. (koho) živiť, opatrovať: chová dve siroty. (Tim.)
● ch. hada na prsiach živiť zradcu, nepriateľa;
3. (čo, koho čím, ľud. i na čom) kŕmiť, živiť; dávať niekomu pokrm, stravu: ch. husi chlebom, ch. psa mäsom, dobre, zle niekoho, niečo ch., dobre chovaný brav; sluhov zle chováte (Tim.)
● ľud. ch. niekoho na mlieku a mede veľmi dobre; hovor. chovať niekoho ako pavúka kŕmiť vyberanými jedlami;
4. kniž. (čo) prechovávať, mať k sebe: ch. (v sebe) obavy, nádeje, túžby; V hlave všelijaké myšlienky o budúcnosti chová. (Kal.);
opak. chovávať, -a, -ajú;
dok. k 1 dochovať, odchovať, k 2, 3 vychovať
|| chovať sa1 ľud. stravovať sa, byť niekde na strave: Choval sa u susedov. (Kuk.)
vychovať1, -á, -ajú dok.
1. (koho; čo z koho) cieľavedomým a systematickým ovplyvňovaním vypestovať také vlastnosti, ktoré vychovávateľ (al. spoločnosť) považuje za dobré: v. dieťa, žiaka; v. socialistického človeka; Vezie Tonka do škôl, aby mu z neho vychovali dobrého Slováka. (Taj.) Dobre si syna vychoval. (Ráz.) Vlado bol úzkostlivo vychovaný. (Urb.) Divadlo si vychovalo svoje detské publikum. (Pláv.)
2. (koho) poskytnúť niekomu odbornú prípravu: v. traktoristov, kombajnistov;
3. (koho; koho na čom) poskytnúť niekomu hmotné zabezpečenie, vyživiť, odchovať: Otec vychoval chlapcov na biednom chlebíčku. (Taj.) Vychovala som vás na vdovskom chlebe. (Skal.);
nedok. vychovávať, -a, -ajú
vychovať2, -á, -ajú dok. (čo) vykŕmiť: v. brava