vychovávateľ -a mn. -ia m.
1. kto vychováva: rodičia sú v-mi svojich detí
2. kto vychováva z povolania: v. v domove mládeže;
vychovávateľka -y -liek ž.;
vychovávateľský príd.: v-é povinnosti, zásady
vychovávateľ kto niekoho vychováva; kto sa zaoberá výchovou: otec bol dobrým vychovávateľom • pedagóg • učiteľ (vychovávateľ v škole) • práv. pestún (vychovávateľ dieťaťa)
vychovateľ, -a, mn. č. -lia m. zastar. vychovávateľ; vychovateľka, -y, -liek ž. vychovávateľka
vychovávateľ, -a, mn. č. -lia m. kto niekoho vychováva; učiteľ;
výchovávateľka, -y, -liek ž.;
vychovávateľský príd.: v-á práca; v-á povinnosť (Vlč.); v-á schopnosť (Vaj.);
vychovávateľstvo, -a str. povolanie vychovávateľa
(jeden) vychovávateľ; (bez) vychovávateľa; (k) vychovávateľovi; (vidím) vychovávateľa; (hej) vychovávateľ!; (o) vychovávateľovi; (s) vychovávateľom;
(štyria) vychovávatelia; (bez) vychovávateľov; (k) vychovávateľom; (vidím) vychovávateľov; (hej) vychovávatelia!; (o) vychovávateľoch; (s) vychovávateľmi;