vychovať dok.
1. zabezpečiť, poskytnúť výchovu: v. päť detí
2. výchovou sformovať: dobre v. mládež, v. z detí statočných ľudí, v. mladých odborníkov
3. vykŕmiť: v. brava;
nedok. k 1, 2 vychovávať -a
cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovať • precvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliach • trénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľky • učiť sa • zdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie
2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovať • precvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmi • drezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohyb • učiť • vychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadok • hovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti
formovať 1. dávať niečomu vonkajšiu podobu, vzhľad • stvárňovať: v ateliéri formuje, stvárňuje z kameňa sochu • tvárniť (najmä technicky): tvárniť kovy, sklo • miesiť: miesi z hliny figúrky • upravovať • tvoriť • utvárať: upravuje, tvorí žene zložitý účes
2. ovplyvňovať spôsob prejavu, utvárať charakter niečoho • vychovávať: formuje, vychováva mládež, osobnosť
vychovať1, -á, -ajú dok.
1. (koho; čo z koho) cieľavedomým a systematickým ovplyvňovaním vypestovať také vlastnosti, ktoré vychovávateľ (al. spoločnosť) považuje za dobré: v. dieťa, žiaka; v. socialistického človeka; Vezie Tonka do škôl, aby mu z neho vychovali dobrého Slováka. (Taj.) Dobre si syna vychoval. (Ráz.) Vlado bol úzkostlivo vychovaný. (Urb.) Divadlo si vychovalo svoje detské publikum. (Pláv.)
2. (koho) poskytnúť niekomu odbornú prípravu: v. traktoristov, kombajnistov;
3. (koho; koho na čom) poskytnúť niekomu hmotné zabezpečenie, vyživiť, odchovať: Otec vychoval chlapcov na biednom chlebíčku. (Taj.) Vychovala som vás na vdovskom chlebe. (Skal.);
nedok. vychovávať, -a, -ajú
vychovávať p. vychovať1