Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vychodiť1 dok.

1. chodením vyznačiť: v. chodník;

pren. chodiť po v-ených cestách, chodníčkoch používať osvedčené prostriedky, spôsoby

2. chodením opotrebovať: v. topánky, v-ené opätky

3. dokončiť, skončiť, absolvovať: v. školu, kurz

4. chodením (za niečím) získať: v. si povolenie


vyjsť -jde -jdú -jdi! -šiel -jdený dok.

1. chôdzou sa dostať von, prejsť do voľného priestranstva ap.: v. z izby, v. na ulicu, v. z kola, v. hosťovi v ústrety; v. si do poľa, na výlet vybrať sa

2. chôdzou sa dostať hore, vystúpiť: v. na prvé poschodie, na samý vrch

3. (o nebeských telesách) objaviť sa na oblohe: o chvíľu v-e slnko, mesiac

4. (o látkach ap.) dostať sa von, na povrch: mastnota v-e navrch; pot mu v-l na čelo vystúpil; z rany v-lo veľa krvi vytieklo

5. byť vydaný tlačou: kniha už v-la, noviny dnes nev-li

6. dostať sa z istého stavu, stratiť istú vlastnosť: v. z choroby, v. z formy, v-ený z módy

7. vziať ako východisko: v. z predpokladu, v. z pokrokových tradícií

8. mať pôvod, vzísť: v-l z ľudu, popud v-l od neho

9. vyplynúť ako výsledok istého úsilia; podariť sa: výpočty mu (ne)v-li správne, štart mu nev-l; to ti nev-e!

10. vystačiť (význ. 2); vydržať: v. z platu; so zásobami ako-tak v-ú

11. zniesť sa (význ. 2), zhodnúť sa: v. so susedmi

12. (o cene, sume ap.) dosiahnuť istú výšku; pripadnúť v istej výške: stavba ich v-la draho; na každého vyšlo po 100 Sk ušlo sa

13. byť dostačujúci (čo do množstva), vystačiť: z mäsa v-lo 10 porcií; z 3 m látky v-e oblek

14. vyčerpať používaním, minúť sa, dôjsť: v-li nám zásoby

v. školu vychodiť; nev-e na krok z domu, nev-e ani pred dvere stále je doma; v. s farbou, s pravdou (von) povedať (celú) pravdu; v. z konceptu ostať zmätený, stratiť duš. rovnováhu; v. → najavo; v. navnivoč, nazmar skaziť sa, zničiť sa; v. na posmech stať sa predmetom posmechu; v. na mizinu, na žobrácku palicu, expr. na psí tridsiatok stratiť majetok, všetky (hmotné) prostriedky;

nedok. vychádzať -a, vychodiť2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vychodiť ‑í ‑ia dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovaťvychodiťskončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním

2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonaťzúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rokodbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných


obdrať 1. nosením, používaním do istej miery poškodiť, znehodnotiť • obodraťobnosiť: šaty deti rýchlo obdrali, obnosiliobšúchaťošúchaťvyšúchaťvyšuchať (šúchaním poškodiť): obšúchať, ošúchať kabát na golieri, na rukávochznosiťzodrať (do veľkej miery): znosiť, zodrať čižmyojazdiť (obdrať jazdou): pneumatiky, bicykel ojazdil za rokopotrebovať: opotrebované ložiskávychodiťschodiťvyšliapaťzošliapať (obdrať chodením, šliapaním): vychodené, schodené topánky; vyšliapať, zošliapať opätkypoobdieraťpoošuchovať (postupne, na viacerých miestach)

2. p. okradnúť


ojazdiť jazdením ubrať z kvality, jazdením znehodnotiť • opotrebovaťobdrať: ojazdiť, opotrebovať auto, obdrať pneumatikyvychodiťschodiťzodrať: plášte na bicykli boli rýchlo vychodené, zodraté


opotrebovať sa, opotrebiť sa častým používaním stratiť dobré, úžitkové vlastnosti • zodrať sa: ložiská stroja sa opotrebovali, zodraliobdrať sa (sčasti): kabát sa rýchlo obdralvychodiť saojazdiť sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdiliznehodnotiť sapoškodiť sa (stratiť pôvodný výzor): bankovky sa znehodnotili, poškodilizostarnúť (vekom sa opotrebovať) • ošúchať saobšúchať sa (poškodiť sa na povrchu): golier sa ošúchalzried. zvetšieť (častým používaním sa stať vetchým, chatrným): šatstvo zvetšelodoslúžiť (stratiť použiteľnosť)


plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slováprebiehaťpokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojnekonať sauskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajúmíňať samíňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikdeísť: čas ide rýchlobežaťletieťutekaťexpr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divýexpr.: vliecť saťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenievychádzaťvychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záverkniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus


prechodiť1 1. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiť: prechodil, pochodil celý svetprecestovať (prechodiť cestovaním): precestovať veľa cudzích krajínprejsť (isté územie rozličnými smermi): prešiel celú Európu; prejsť všetky dvoryexpr. prekrižovať (prechodiť krížom-krážom): na motorke prekrižoval celý krajhovor. prevandrovať (obyč. peši): cez prázdniny som prevandroval celý Liptovhovor. expr.: preloziťzloziťprebrúsiťprelabzovať: chlapci prebrúsili, prelabzovali okolie mestapoprechodiťpoprechádzať (postupne): poprechodiť všetky pútnické miesta

2. chodením vyznačiť • vychodiť: chodník prechodený, vychodený cez trávnikprešliapaťvyšliapať (šliapaním): prešliapať, vyšliapať cestu k domu


šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovalarozťahovať sarozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínalibujnieťrásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať saprenikaťplaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až semvychádzaťvychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dymniesť saviaťkniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisťtiahnuť saťahať satiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovalaexpr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do ústprenikať: novoty prenikajú aj na vidiekprenášať satradovať sadediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1


vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

porov. aj zaobstarať

2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vychodiť1, -í, -ia dok. (čo)

1. častým chodením vyznačiť, vytvoriť: v. cestu, chodník;

2. častým chodením opotrebovať, vyšliapať: v. topánky;

3. častým chodením získať, obstarať, vymôcť, zariadiť: U patróna vychodil kus lúky. (Taj.) On si licenciu vychodí, keby sa celý obecný výbor proti nemu postavil. (Jil.)

4. absolvovať, skončiť školu: v. školu, v. päť tried

vychodiť2, p. vychádzať


vyjsť, vyjde, vyjdú, vyšiel, vyjdený, rozk. vyjdi dok.

1. vkročiť odniekiaľ von, opustiť nejaké miesto, nejaký priestor: v. z izby; Vyjde pred bránu a díva sa. (Al.) Ktosi vyšiel von. (Šteinh.) Z chalupy vyšla žena. (Fr. Kráľ) Vyšli sme do záhrady. (Kuk.) Vyšli sme na ulice. (Smrek) Soňa vyšla oproti otcovi. (Jégé); v. v ústrety niekomu, i pren. vyhovieť mu

v. školu, zo školy vychodiť, skončiť školu, doštudovať, vyštudovať; expr. v. s farbou von prezradiť pravé úmysly, povedať celú, plnú pravdu;

2. dostať sa odniekiaľ von: z izby vyšlo teplo; vyšiel mu vzdych z pŕs; I vy ste tu? — vyšlo mi z úst (Tim.) mimovoľne som sa spýtal; pren. Chlapcovi vyšli z hlavy snivé fantázie (Al.) prestal sa nimi zaoberať. Ak fľak nevyšiel, bolo zle (Jes.) ak z látky nezmizol.

3. (kam) chôdzou sa dostať niekam hore, na vyššie položené miesto, vystúpiť: v. na piate poschodie; v. na vežu; v. na vysoký vrch;

4. dostať sa na povrch, vystúpiť na povrch: uvarené halušky vyšli navrch; pren. Pot mu vyšiel na čelo (Tomašč.) zalial ho.

v. najavo vysvitnúť;

5. objaviť sa, ukázať sa na oblohe (o nebeských telesách): slnko vyšlo Vyšiel mesiac. (Červ.) Vyšla prvé hviezda. (Vám.)

6. byť vydaný tlačou (o časopisoch, knihách ap.): Bol sviatok, noviny nevyšli. (Urb.) Jeho zápisky nevyšli tlačou. (Žáry) Článok by mal aj vyjsť. (Bedn.)

7. (z čoho) dostať sa z nejakého stavu; stratiť nejakú vlastnosť: v. z choroby; Ani z dobrej vôle nevyjde, hoci mu taký košík dala. (Tim.) Znova si vyšiel z panského chovania. (Al.)

v. z konceptu prestať sa ovládať, kontrolovať; v. z praxe stratiť istú zručnosť; v. z módy prestať byť moderný

8. (z čoho, z koho) myšlienkovo sa oprieť o niečo, o niekoho, nadviazať na niečo, na niekoho, čerpať z niečoho, z niekoho: v. z predpokladu, zo stanoviska, zo situácie, z faktu, zo zásady; Romantizmus, z ktorého vyšli, objavil subjekt. (A. Mat.) Z tohto príslovia možno vyjsť pri líčení Jankechovho osudu. (Min.)

9. (dokiaľ, z čoho, od koho) pochádzať, mať pôvod niekde: Z Liptova vyšlo mnoho výtvarníkov. (Al.) I myšlienka slovanského sjazdu vyšla asi od Štúra. (Škult.) Viseli medzi nebom a zemou bez záujmu o vrstvu, z ktorej vyšli. (A. Mat.) rada vyšla od vás. (Kuk.)

10. (bezpredm. i z čoho) vyplynúť z niečoho, napr. z istého úsilia, z istej úvahy ap.: Vyšiel mi ten istý výsledok. (Zúb.) Syntéza, ktorá mu z toho vyšla, je plodná a tvorivá. (A. Mat.) Vyšlo mi, že sa nedožijem rána (Stod.) pri veštení z karát.

11. (bezpredm. i s čím) vystačiť: z platu nevyjdem; Aby ako-tak vyšiel, potrebuje raz toľko. (Tat.) Úfali sa vyjsť so svojimi zásobami do novej úrody. (Jégé)

12. (s kým) zniesť sa: Nie všetci vedeli s ním (s domovníkom) vyjsť. (Jégé) Ó, ja s hocikým vyjdem. (Kuk.);

13. vyčerpať sa, spotrebovať sa, minúť sa, dôjsť: Vyšli peniaze, sláva sa končí. (Vaj.) Žold im vyšiel. (Stod.) V lampe vyšiel olej. (Taj.) Vyšli sme z peňazí (Ráz.) minuli sme peniaze.

14. dosiahnuť, dovŕšiť istý počet, istú hranicu: Hodnota pracovnej jednotky vyšla na 20,— Kčs. — Každá duša vyšla na tridsať kopejok. (Jes-á) Náter okien vyjde lacnejšie ako nové okná. (Tat.) V novembri mi vyjdú tri roky, čo som tu. (Taj.)

15. postačiť, byť dostačujúci: Z 3 metrov látky vyjde oblek. — Z kláta vyšlo šesť dosák. (Jégé)

16. podariť sa, vydariť sa; skončiť sa (dobre al. zle): Nech tak ktorémusi nevyjde rozbeh, zle je s nami. (Tat.) Tie krpce krásne vyšli. (Stod.) Divadlo vyšlo skvele. (Vaj.) Aj iné veci vyjdú niekedy zle. (Bedn.) Súboj vyšiel dosť šťastne. (Vaj.)

v. na posmech stať sa terčom posmechu; v. navnivoč, nazmar skaziť sa, zničiť sa; v. na mizinu stratiť všetky hmotné prostriedky; v. na bubon prísť o majetok;

17. zried. vyklíčiť, vyrásť, vzísť (o semene, o rastline): priesada vyšla;

nedok. vychádzať i vychodiť2

Morfologický analyzátor

vychodiť dokonavé sloveso
(ja) vychodím VKdsa+; (ty) vychodíš VKdsb+; (on, ona, ono) vychodí VKdsc+; (my) vychodíme VKdpa+; (vy) vychodíte VKdpb+; (oni, ony) vychodia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vychodil VLdsam+; (ona) vychodila VLdsaf+; (ono) vychodilo VLdsan+; (oni, ony) vychodili VLdpah+;
(ty) vychoď! VMdsb+; (my) vychoďme! VMdpa+; (vy) vychoďte! VMdpb+;
(nejako) vychodiac VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor