Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

vyjsť -jde -jdú -jdi! -šiel -jdený dok.

1. chôdzou sa dostať von, prejsť do voľného priestranstva ap.: v. z izby, v. na ulicu, v. z kola, v. hosťovi v ústrety; v. si do poľa, na výlet vybrať sa

2. chôdzou sa dostať hore, vystúpiť: v. na prvé poschodie, na samý vrch

3. (o nebeských telesách) objaviť sa na oblohe: o chvíľu v-e slnko, mesiac

4. (o látkach ap.) dostať sa von, na povrch: mastnota v-e navrch; pot mu v-l na čelo vystúpil; z rany v-lo veľa krvi vytieklo

5. byť vydaný tlačou: kniha už v-la, noviny dnes nev-li

6. dostať sa z istého stavu, stratiť istú vlastnosť: v. z choroby, v. z formy, v-ený z módy

7. vziať ako východisko: v. z predpokladu, v. z pokrokových tradícií

8. mať pôvod, vzísť: v-l z ľudu, popud v-l od neho

9. vyplynúť ako výsledok istého úsilia; podariť sa: výpočty mu (ne)v-li správne, štart mu nev-l; to ti nev-e!

10. vystačiť (význ. 2); vydržať: v. z platu; so zásobami ako-tak v-ú

11. zniesť sa (význ. 2), zhodnúť sa: v. so susedmi

12. (o cene, sume ap.) dosiahnuť istú výšku; pripadnúť v istej výške: stavba ich v-la draho; na každého vyšlo po 100 Sk ušlo sa

13. byť dostačujúci (čo do množstva), vystačiť: z mäsa v-lo 10 porcií; z 3 m látky v-e oblek

14. vyčerpať používaním, minúť sa, dôjsť: v-li nám zásoby

● v. školu vychodiť; nev-e na krok z domu, nev-e ani pred dvere stále je doma; v. s farbou, s pravdou (von) povedať (celú) pravdu; v. z konceptu ostať zmätený, stratiť duš. rovnováhu; v. → najavo; v. navnivoč, nazmar skaziť sa, zničiť sa; v. na posmech stať sa predmetom posmechu; v. na mizinu, na žobrácku palicu, expr. na psí tridsiatok stratiť majetok, všetky (hmotné) prostriedky;

nedok. vychádzať -a, vychodiť2

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vychádzať ‑a ‑ajú nedok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

budovať 1. vytvárať rozsiahlejšie stavby, tvoriť stavby vo väčšom rozsahu • stavať: budovať, stavať metro, sídlisko

2. utvárať niečo nové, zúčastňovať sa pri tvorbe niečoho nového • tvoriť • organizovať: budujeme, tvoríme, organizujeme modernú spoločnosť, rozvinutý priemysel • zakladať • zriaďovať: zakladajú, zriaďujú u nás cirkevné školy • konštituovať (právnym postupom): konštituujú sa nové spolky

3. vychádzať z istého predpokladu a tvoriť na jeho základe • stavať: budujeme, staviame na pracovitosti našich ľudí • zakladať (brať niečo za základ): svoj vzťah k rodine zakladá na dôvere • vychádzať (z niečoho): jeho svetonázor vychádza z lásky k blížnemu

jednať 1. správ. konať, robiť, počínať si

2. správ. rokovať, prerokúvať, diskutovať

3. správ. zaobchádzať, vychádzať

kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazu • ničiť sa • nivočiť sa • znehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničí • vychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmar • expr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujú • hovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať

plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus

prameniť 1. vychádzať z nejakého (obyč. prírodného) zdroja • vyvierať: rieka Nitra pramení, vyviera pod Kľakom • vytekať: potok vyteká z jazera • vystrekovať • striekať: neďaleko vystrekuje, strieka minerálny prameň • kniž. prýštiť: zo skaly prýšti životodarný mok • poet. tryskať

2. mať pôvod v niečom • pochádzať • pochodiť (z niečoho): jeho odvaha pramení, pochádza z pevného presvedčenia o správnom konaní • vychádzať: popud vychádza od rodičov • kniž.: tkvieť • väzieť (byť následkom niečoho): neúspech tkvie, väzí v ich nepripravenosti • kniž.: vyrastať • koreniť • mať korene: zlo korení v netolerantnosti • kniž. vyvierať: ich odpor vyvieral z nenávisti

sálať vydávať zo seba teplo, svetlo, žiaru a pod.; prúdiť z nejakého zdroja (o teple, svetle, žiare a pod.; aj pren.) • vyžarovať • žiariť: slnko sála, vyžaruje ostré svetlo; svetlo sála, vyžaruje, žiari zo slnka; pahreba ešte sála, vyžaruje; teplo, oheň sála, vyžaruje z pahreby; kniž. sála, vyžaruje z neho radosť, šťastie • vychádzať (prúdiť zo zdroja): z pece vychádza horúčosť • šíriť sa (prúdiť všetkými smermi): navôkol sa šíri teplo, pokoj • zračiť sa (prejavovať sa v niečom): na tvári sa mu zračí šťastie, žiaľ • fyz. emitovať

p. aj sršať 2

šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1

ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným • zjavovať sa • objavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialky • expr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienky • zračiť sa • odzrkadľovať sa • zrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strach • vychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiac • hovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička

2. stávať sa známym na verejnosti • vychádzať najavo • vyjavovať sa • prejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládeži • preukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch

p. aj javiť sa 1

3. upozorňovať na seba nápadným správaním • predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádza • expr.: pretŕčať sa • vytŕčať sa • presúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom aute • robiť sa: on sa iba tak robí • hovor. expr.: producírovať sa • produkovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovali • hovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťami • expr.: nadŕdať sa • narábať sa • subšt. machrovať

p. aj chváliť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vychádzať, -a, -ajú i vyhodiť2, -í, -ia nedok.

1. ísť, kráčať odniekiaľ von, opúšťať nejaké miesto, nejaký priestor: v. z izby; Ženičky začali vychádzať zo školy. (Tim.) Vojaci vychádzali z krčiem. (Ondr.) Nik nevychádzal naproti vzácnemu hosťovi. (Kal.) Ako som vychodil, nevraživo som fľochol na pisára. (Zúb.) Vychodila zo dvora s kosou na pleci. (Taj.); pren. Vedela vychádzať v ústrety všetkým jeho želaniam (Jégé) vyhovovala mu.

2. práve sa objavovať, ukazovať na oblohe (o nebeských telesách): slnko vychádza, vychodí; Na trávnik predierali sa lúče vychádzajúceho mesiaca. (Jégé) Vonku sa aj stmilo a mesiac vychodil. (Hor.)

3. byť vydávaný (o časopisoch, knihách ap.): Noviny vychádzajú riadne. (Kuk.) Romány vychádzali v ruskom preklade. (Štítn.) Noviny začali vychodiť v strednej slovenčine. (Škult.)

4. (z čoho) dostávať sa z nejakého stavu, z istých pomerov ap.: Či už vychádza z tej nešťastnej choroby? (J. Kráľ) Ľudia nevychádzali z trpezlivosti. (Jes-á); v. z módy prestávať byť moderný;

5. (s kým) žiť v zhode, znášať sa: Ťažko sa s ňou vychádza. (Al.) Soviar vychádza so žandármi veľmi dobre. (Jil.) Dobre s každým vychodili. (Taj.)

6. (z čoho, z koho) byť myšlienkove založený na niečom al. na niekom, opierať sa o niečo al. o niekoho, čerpať z niečoho al. z niekoho, nadväzovať na niečo, na niekoho, mať východisko v niečom: v. z predpokladu, zo stanoviska, zo skúseností, zo zásady, z faktu, zo situácie; Vychádzajúc z Marxa a Engelsa, Lenin stal sa zákonodarcom ku. túrneho vývinu. (Chorv.) Ballo vychádzal z konštruktívnosti diel starých majstrov. (Al.) Autor vychodí z ľudu a z ľudovej slovesnosti. (A. Mat.) Spočiatku sa v rozhlasovom umení vychodilo z divadla. (Karv.)

7. (z čoho) mať pôvod v niečom, u niekoho, vznikať: Nič, čo vychádza z jeho rúk, nemožno uvádzať do vzťahu s niečím dosiaľ známym. (Smrek)

8. (z čoho i bezpredm.) unikať z niečoho, byť niečím vylučovaný al. vydávaný, šíriť sa odniekiaľ: Z fakieľ vychádzal riedky dym. (Jégé) Z hrdla vychádza krátke dychčanie. (Pláv.) Z Bogovičových úst vychádza ťažké zakliatie. (Fr. Kráľ) Zo stajne vychodilo teplo. (Fig.)

9. (bezpredm. i z čoho) byť výsledkom nejakého úsilia, nejakej úvahy, vyplývať: Martinovi vychádza vždy len to, že treba skutočne ísť. (kuk.) Či to nevychádza na jedno, utekať pred ňou alebo na ňu žalovať? (Vaj.) Z toho, čo počul, vychodilo, že by sa nedbali pobrať domov. (Urb.)

10. vystačovať: Zo slušného úradníckeho platu si so žienkou dobre vychádzali. (Taj.) Ako-tak vychádzam. (Jes.) Bez môjho zárobku by nám to nijako nevychodilo. (Zúb.)

11. blížiť sa, chýliť sa k úplnému spotrebovaniu, vyčerpaniu, minutiu, dochádzať, míňať sa: Ty lampa denná, ktorej olej nikdy nevychádza. (Záb.) Trpezlivosť už vychádza. (Vaj.) Už ti vychodí termín. (Kuk.)

12. završovať určitý počet, dosahovať istú hranicu: hodnota pracovnej jednotky vychádza na 24 Kčs; Rôčky ti ešte nevychádzajú. (Žáry) Koľkože vám to vychodilo vlani na deň? (Jil.)

13. mať dobrý (zlý) výsledok, (ne)dariť sa: nič mi nevychádza; výpočty nevychádzajú;

● vychádzať, vychodiť na posmech stávať sa terčom posmechu; vychádzať, vychodiť navnivoč kaziť sa, ničiť sa, nivočiť sa; vychádzať, vychodiť na mizinu strácať všetky hmotné prostriedky; vychádzať, vychodiť na psí tridsiatok dostávať sa do zlého stavu;

14. zried. rozprestierať sa, tiahnuť sa: Dolu dolinôčkou vychodí chodníček. (J. Kráľ)

15. zried. klíčiť, vyrastať, vzchádzať (o semene, o rastline). Kopytá koní zadlávili vychádzajúce žitá. (Jil.) Kvet spoza hrudy vychodí. (Horal);

dok. vyjsť

vyjsť, vyjde, vyjdú, vyšiel, vyjdený, rozk. vyjdi dok.

1. vkročiť odniekiaľ von, opustiť nejaké miesto, nejaký priestor: v. z izby; Vyjde pred bránu a díva sa. (Al.) Ktosi vyšiel von. (Šteinh.) Z chalupy vyšla žena. (Fr. Kráľ) Vyšli sme do záhrady. (Kuk.) Vyšli sme na ulice. (Smrek) Soňa vyšla oproti otcovi. (Jégé); v. v ústrety niekomu, i pren. vyhovieť mu

● v. školu, zo školy vychodiť, skončiť školu, doštudovať, vyštudovať; expr. v. s farbou von prezradiť pravé úmysly, povedať celú, plnú pravdu;

2. dostať sa odniekiaľ von: z izby vyšlo teplo; vyšiel mu vzdych z pŕs; I vy ste tu? — vyšlo mi z úst (Tim.) mimovoľne som sa spýtal; pren. Chlapcovi vyšli z hlavy snivé fantázie (Al.) prestal sa nimi zaoberať. Ak fľak nevyšiel, bolo zle (Jes.) ak z látky nezmizol.

3. (kam) chôdzou sa dostať niekam hore, na vyššie položené miesto, vystúpiť: v. na piate poschodie; v. na vežu; v. na vysoký vrch;

4. dostať sa na povrch, vystúpiť na povrch: uvarené halušky vyšli navrch; pren. Pot mu vyšiel na čelo (Tomašč.) zalial ho.

● v. najavo vysvitnúť;

5. objaviť sa, ukázať sa na oblohe (o nebeských telesách): slnko vyšlo Vyšiel mesiac. (Červ.) Vyšla prvé hviezda. (Vám.)

6. byť vydaný tlačou (o časopisoch, knihách ap.): Bol sviatok, noviny nevyšli. (Urb.) Jeho zápisky nevyšli tlačou. (Žáry) Článok by mal aj vyjsť. (Bedn.)

7. (z čoho) dostať sa z nejakého stavu; stratiť nejakú vlastnosť: v. z choroby; Ani z dobrej vôle nevyjde, hoci mu taký košík dala. (Tim.) Znova si vyšiel z panského chovania. (Al.)

● v. z konceptu prestať sa ovládať, kontrolovať; v. z praxe stratiť istú zručnosť; v. z módy prestať byť moderný

8. (z čoho, z koho) myšlienkovo sa oprieť o niečo, o niekoho, nadviazať na niečo, na niekoho, čerpať z niečoho, z niekoho: v. z predpokladu, zo stanoviska, zo situácie, z faktu, zo zásady; Romantizmus, z ktorého vyšli, objavil subjekt. (A. Mat.) Z tohto príslovia možno vyjsť pri líčení Jankechovho osudu. (Min.)

9. (dokiaľ, z čoho, od koho) pochádzať, mať pôvod niekde: Z Liptova vyšlo mnoho výtvarníkov. (Al.) I myšlienka slovanského sjazdu vyšla asi od Štúra. (Škult.) Viseli medzi nebom a zemou bez záujmu o vrstvu, z ktorej vyšli. (A. Mat.) rada vyšla od vás. (Kuk.)

10. (bezpredm. i z čoho) vyplynúť z niečoho, napr. z istého úsilia, z istej úvahy ap.: Vyšiel mi ten istý výsledok. (Zúb.) Syntéza, ktorá mu z toho vyšla, je plodná a tvorivá. (A. Mat.) Vyšlo mi, že sa nedožijem rána (Stod.) pri veštení z karát.

11. (bezpredm. i s čím) vystačiť: z platu nevyjdem; Aby ako-tak vyšiel, potrebuje raz toľko. (Tat.) Úfali sa vyjsť so svojimi zásobami do novej úrody. (Jégé)

12. (s kým) zniesť sa: Nie všetci vedeli s ním (s domovníkom) vyjsť. (Jégé) Ó, ja s hocikým vyjdem. (Kuk.);

13. vyčerpať sa, spotrebovať sa, minúť sa, dôjsť: Vyšli peniaze, sláva sa končí. (Vaj.) Žold im vyšiel. (Stod.) V lampe vyšiel olej. (Taj.) Vyšli sme z peňazí (Ráz.) minuli sme peniaze.

14. dosiahnuť, dovŕšiť istý počet, istú hranicu: Hodnota pracovnej jednotky vyšla na 20,— Kčs. — Každá duša vyšla na tridsať kopejok. (Jes-á) Náter okien vyjde lacnejšie ako nové okná. (Tat.) V novembri mi vyjdú tri roky, čo som tu. (Taj.)

15. postačiť, byť dostačujúci: Z 3 metrov látky vyjde oblek. — Z kláta vyšlo šesť dosák. (Jégé)

16. podariť sa, vydariť sa; skončiť sa (dobre al. zle): Nech tak ktorémusi nevyjde rozbeh, zle je s nami. (Tat.) Tie krpce krásne vyšli. (Stod.) Divadlo vyšlo skvele. (Vaj.) Aj iné veci vyjdú niekedy zle. (Bedn.) Súboj vyšiel dosť šťastne. (Vaj.)

● v. na posmech stať sa terčom posmechu; v. navnivoč, nazmar skaziť sa, zničiť sa; v. na mizinu stratiť všetky hmotné prostriedky; v. na bubon prísť o majetok;

17. zried. vyklíčiť, vyrásť, vzísť (o semene, o rastline): priesada vyšla;

nedok. vychádzať i vychodiť2

Morfologický analyzátor

vychádzať nedokonavé sloveso
(ja) vychádzam VKesa+; (ty) vychádzaš VKesb+; (on, ona, ono) vychádza VKesc+; (my) vychádzame VKepa+; (vy) vychádzate VKepb+; (oni, ony) vychádzajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) vychádzal VLesam+; (ona) vychádzala VLesaf+; (ono) vychádzalo VLesan+; (oni, ony) vychádzali VLepah+;
(ty) vychádzaj! VMesb+; (my) vychádzajme! VMepa+; (vy) vychádzajte! VMepb+;
(nejako) vychádzajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vychádzať: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a keď už vychádzali ≈ a když už vycházeli
guláš, vychádzaš predsa z ≈ guláš, vycházíš přece z
ľudia vychádzali z rorátov ≈ lidé vycházeli z rorátů
praskavý zvuk mu vychádzal ≈ praskavý zvuk mu vycházel
robíš guláš, vychádzaš predsa ≈ děláš guláš, vycházíš přece
sme vychádzali na čistinku ≈ jsme vycházeli na mýtinku
vychádzali všetci mladí Slováci ≈ vycházeli všichni mladí Slováci
Vychádzame z Patavia a ≈ Vyjíždíme z Patavia a
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

ale to, čo vychádza ≈ but what comes out
a vychádzala len na ≈ and emerging only for
a vychádza priamo zo ≈ and proceeds directly from
dym vychádzal z dvoch ≈ smoke coming from two
opatrenia, vychádzajú z iných ≈ measures derive from other
Tento návrh vychádza zo ≈ This proposal arises from
vychádzajú z ľudských práv ≈ stem from human rights
vychádza z cieľov na ≈ builds on goals at
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor