Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vybiť -je -jú dok.

1. zbiť (význ. 3), nabiť: bojí sa, že ho doma v-jú

2. (zabíjaním) vyhubiť: v. škodlivý hmyz

3. nárazom poškodiť, vyraziť, vytĺcť: v. obloky, pri bitke mu v-li zuby

4. bitím, nárazom vyznačiť, vyhĺbiť: v. značku do plechu; v. jamu na ceste

5. takto poškodiť: v-tý asfalt

6. zbaviť elektr. náboja: v. akumulátor; hovor. v. poistku spáliť

7. expr. dať voľný priebeh, uvoľniť: v. (si) vášeň

expr. v. niekomu niečo z → hlavy;

nedok. k 2 – 7 vybíjať -a

klin klinom v.

// vybiť sa

1. stratiť elektr. náboj: batéria sa v-la

2. expr. dostať voľný priebeh, uvoľniť sa: zlosť sa nemá kde v.;

nedok. vybíjať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vybiť ‑je ‑jú dok.; vybiť sa

vybiť sa vybije sa vybijú sa vybi sa! vybil sa vybijúc sa vybitý vybitie sa dok.


vybiť vybije vybijú vybi! vybil vybijúc vybitý vybitie dok.

ostrieľať sa expr. získať skúsenosť pri niečom, nadobudnúť dokonalosť v ovládaní niečoho • expr.: okresať savybiť sa: v novom zamestnaní sa musí ešte ostrieľať, okresať; je to vybitý chlapíkfraz. naučiť sa obracať: v škole sa rýchlo naučil obracaťhovor. expr. vypsuť sa (získať skúsenosti nepríjemnými zážitkami): na vojne sa vypsulhovor. nakarhať sa (získať negatívne skúsenosti)


rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanierrozraziť: rozraziť si nosvybiťvytĺcťvyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na autehovor. zabiť: zabila pohár, vajceexpr.: rozmlátiťroztrieskaťroztrepaťroztrieštiťrozcapartiťrozhádzaťrozbáchaťrozbúchaťhovor. expr.: rozšvacnúťrozcapiťrozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňurozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvererozdrviťdodrviťrozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúskyexpr.: rozdrúzgaťdodrúzgaťrozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plotrozbúraťzdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňunár. rozklknúť (F. Hečko)porozbíjaťpotĺcťdotĺcťpobiťpoprebíjaťporoztĺkaťpovytĺkaťpovybíjaťpovyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliašexpr.: pomlátiťporoztrepávaťpotrepaťdotrepaťpotrieskaťdotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiťrozrušiťrozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvozničiťznivočiťzruinovať: zničené, zruinované hospodárstvoexpr. roztrieštiťkniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolkurozniesťrozmetaťrozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

3. p. zodrať 1


uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsťvyslobodiťoslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si rukyvymaniťvymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalusubšt. vyprostiť

p. aj prepustiť

2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasokpopustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

p. aj odviazať

3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniťvyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosťodblokovaťtech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechodprekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

4. ubrať z intenzity • zmenšiťzmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlakpovoliť: povolil zovretie dlaníexpr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu


vybiť sa p. ostrieľať sa


vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomuexpr. vytrepať: vytrepať obločné sklávyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na auterozbiť: rozbitá cestapovybíjaťpovytĺkaťpovyrážať (postupne, viac objektov)

p. aj rozbiť 3

2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiťvyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvoexpr.: vykynožiťvykántriťvytĺcťvyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliachvyvraždiť (ľudí) • pobiťpozabíjaťpohubiťponičiťexpr.: pokynožiťpokántriťpotĺcťpohlušiťpomlátiťporúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveripovraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády

3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opaskuvytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly

4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4


vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiťvykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie burinyvynivočiť: vynivočiť myšinár. vyništiť (Hurban)expr. vyzabíjaťvyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestávybiťpobiťexpr.: vykántriťpokántriťskántriť: podarilo sa nám vykántriť potkanyexpr. vymoriť: hladom ich vymorilexpr.: vyplieniťvyplemeniť: biedu treba vyplemeniťhovor. expr.: vymordovaťpomordovať (postupne, všetkých) • pohubiťponičiťpokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie


zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjaťpostĺkaťpozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepaťstrepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiťotĺcťoráňaťobráňaťzráňať (ovocie zo stromu) • stĺcťpostĺkaťpozbíjaťpozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiťnabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcťsťaťzlátaťzmlátiťzdraťspraťzrúbaťzrezaťzmastiťzmaľovaťspráskaťzmangľovaťzmydliťstrieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpaťzriadiťzrichtovaťdoriadiťdokrvaviťdorichtovaťdosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiťdotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápaťzmasírovaťzmacerovaťzlúpaťvyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťaťvysekaťvyrafaťvymlátiťvydrviťvyšibaťvyšľahaťvypráskaťvytrieskaťvyšvácaťvylátaťvytrepaťvybuchnátovaťvybúchaťvybuchtovaťvyčapcovaťvyobšívaťvyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiťvylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliťvypraťvydraťvytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskaťvypliaskaťvyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcťnatrepaťnasekaťnamastiťnacápaťnarezaťnasoliťnatrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátaťnamlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskaťspliaskaťvypáckaťnafliaskaťvyfliaskaťsfackaťnafackaťvyfackaťvyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibaťzošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopaťskopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebráspočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkaťpoobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívaťpoobťahovaťpoobháňať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vybiť, -ije, -ijú dok.

1. (čo) vyraziť, rozbiť, vytĺcť: v. okná; v. niekomu zuby, oko;

2. (koho) nabiť, zbiť, vymlátiť: Richtár vybil richtárku. (Jil.) Niekedy ťa vybijú, ale nie veľa. (Ráz.)

3. (koho, čo) vyvraždiť, vyhubiť, pobiť: Zostalo nás niekoľko rodín, ktoré nestihli vybiť. (Jégé) Boli časy, že vybili všetkých divých psov. (Jil.)

4. (čo) vytepať, vyraziť: I rok stavby vybil na štít. (Pláv.) Číslo bolo vybité na dverách. (Jégé)

5. (čo) bitím, udieraním dať niečomu istú podobu; pren. Domy vybili na to isté kopyto (Kuk.) sú rovnaké.

6. (čo) udieraním, tlčením, bitím vyhĺbiť: v. dieru do zeme; Voda padala do vybitej jamy. (Fr. Kráľ)

7. (čo) udieraním opotrebovať, vytĺcť: vybitá cesta; vybité koľajnice (Jil.);

8. expr. (čo komu z čoho, čo z koho) dostať, odstrániť odniekiaľ, vytĺcť: v. niekomu niečo z hlavy; To už z Ďurka na vojenčine vybili. (Taj.)

9. expr. (čo) dať niečomu voľný priechod, uvoľniť (o citoch): v. vášeň, vitalitu, v prebytočnú energiu, v. temperament;

10. el. tech. (čo) znížiť napätie elektrického prúdu: v. akumulátor; hovor. v. poistku spáliť;

11. strel. (čo) vybrať nevystrelené náboje zo zbrane al. ich naprázdno vystreliť: v. pušku, guľomet;

12. expr. zried. (čo z koho) dosiahnuť u niekoho niečo, vyťažiť, vytĺcť: Bol by som nerozumný, keby som nehľadel čím najviac vybiť zo župana za moje odstúpenie. (Jégé);

nedok. k 1, 3-11 vybíjať, -a, -ajú

|| vybiť sa

1. (o citoch) nájsť si voľný priechod, uvoľniť sa: Zlosť našla cestu, ktorou sa mohla vybiť. (Hor.)

2. el. tech. stratiť napätie: akumulátor sa vybil; hovor. poistka sa vybila spálila sa;

nedok. vybíjať sa

vybíjaný [-ja-, -je-] príd ozdobený drahokamami alebo kovovými ozdobami: gest geden ornat brunatny wibýgený (VARÍN 1611); gest wybigenyho aksamitu rozlicžnych barew (P. BYSTRICA 1612); oblyeczka turecka na wankuss hodna s kwety hedbabnymy wibigana (KRUPINA 1690); wrata duplowane, železnymy hrebikj wibygane (M. JÁN 1697); anaglypha: wybjgane nádobi (KS 1763) vybíjať p. vybiť


vybiť dk
1. koho, čo vymlátiť, vytĺcť, rozbiť; vyraziť niekoho, niečo: extrudo: wybiti (WU 1750); prudki witer a kamenecz prezretu psseniczu docela wibil (BYTČA 1767); (Likurgovi) že mu gakísi mládenec oko wibil (BN 1789); (prenasledovatelia vykrikovali) wibime obloki a wiwlačme gjch wen (BYTČA 18. st); ma se opáčiti, zdaliss gsau dobre (snopy) wibite (NN 18. st)
F. z hlavy v. čo spôsobiť zabudnutie niečoho: čeho nemužess dogjti, lépe to z hlawy wybyti (SiN 1678); (biskup) mu umel wssecko pochybowánj z hlawy wybiti (Karolovi) (SH 1786)
2. koho zbiť niekoho: (Jan Skalkij) za dum macochu wibil (ŽILINA 1620); gedneg Polcze, kdy gu kapitan wybil, dano den 10 (TRENČÍN 1693); zida mass vibit sochorem (KC 1791); kacmarka ho gako hanowatu metlu wibila (JARABINA 1795)
3. koho, čo vyhubiť (zabíjaním) niečo: (Gabor) mog statok wssecko wihnal a wibil strelamy a galgamy (LACLAVÁ 1706)
4. čo vykonať pribitím niečo: (Andrassowy) nad wrati ffarskymy tysycz ssindlja wybyly; platil som cimrmanom, cuo ssinglia na dolnu branu wibili, fl 5, d 10 (ZVOLEN 1640); ( 1679); (p. Zaturecky) dal wybity na dwe tisjc ssindola (ZÁTURČIE 1761)
5. čo obiť niečo: pri kassdom mline spodok okolo kamenou dobre bol doskamj wibitj (KRUPINA 1755)
6. koho vylákať, vyhnať niekoho: elicio: domo aliqvem elicere: z domu nekoho wybiti (KS 1763)
7. komu čo vydeliť, dať niekomu dedičský podiel: (manželka) penizmy aby byla wibyta a oddelena; ostatnie wecy, aby manzelka tretynu byla wybyla (ŽILINA 1561); ( 1598); vybíjať ndk
1. k 1: elicio: wibigam (AS 1728); elido: rozbjgam, wybjgam (KS 1763); (úroda) na chotaroch každy rok jich kamence a dašde wybijaju (W. ZUBRZYCA 1776)
2. k 3: vy zvyklj ste hore hronom chodjvat a čzely wybygat (LIPTOV 1706); newybjget wčely (GO 1792)
3. k 4: britffar dobru britffu ukuge, on swoge meno na neg wibiga (MS 1758); incudo: wražam, wybjgam obraze (KS 1763); excudo: wybigam, wykuwam (AP 1769)
4. česať (vlnu): pecto: wybigam wlnu (KS 1763); vybiť sa dk dostať sa von z niečoho: eluctor: elutari nives et per nives: wybiti se z snehu (KS 1763); vybíjať sa ndk: erumpo: wydjram se, wybjgam se; eluctor: wybjgam se (KS 1763)

chceli vybiť v múre frappaient dans le mur
sa vybije podľa bodu est déchargé conformément au point
vybije v súlade s bodom déchargé conformément au paragraphe

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu