Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vybrať -berie -berú -bratý/-braný dok.

1. vyvoliť si z väčšieho množstva (rozlič. druhov): v. si niečo na pamiatku, v. si tanečnicu; prosím, v-te si!

2. vziať, vytiahnuť (obsah niečoho): v. peniaze z peňaženky, šaty zo skrine

3. takto vyprázdniť: v. schránku

4. jednotlivo získať (peniaze), povyberať, zinkasovať: v. od každého po 50 korún (na dar), v. príspevky

5. vyžiadať, zobrať si na základe nároku: v. si dovolenku, výhru v športke

6. hovor. v. zákrutu prejsť, absolvovať ju (vozidlom)

nevie, čo si má z toho v. ako tomu má rozumieť;

nedok. vyberať

nev-á slová hovorí a) otvorene b) hrubo; kto veľa v-á, ten preberie

// vybrať sa vychystať sa, vydať sa (na cestu): v. sa na výlet, na návštevu, k lekárovi;

nedok. vyberať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyberať ‑á ‑ajú nedok.; vyberať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


časiť sa neos. (o počasí) stávať sa slnečným, prestávať byť chmúrnym, mračným • neos.: jasniť savyjasnievať savyjasňovať sa: od rána sa časí, jasní, vyjasnieva, vyjasňujerozjasnievať sarozjasňovať saneos. vyberať sa: začalo sa vyberaťzlepšovať salepšiť sa: počasie sa zlepšuje

porov. aj vyčasiť sa


chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sastrojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbuvystrájať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestuhovor. zastaráv. richtovať sasubšt. štelovať sa; priberať sabrať sazberať sadávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do robotyzastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiťmať sa: mali sa už na odchodpoberať savyberať savydávať sa (chystať sa na cestu)


jasniť sa stávať sa jasnejším, jasným • jasnieťvyjasnievať savyjasňovať sazjasnievaťzjasňovať sa: obloha sa jasnila, vyjasnievala; noc zjasnievala, zjasňovala sarozjasnievať sarozjasňovať sa: tvár sa rozjasnieva, rozjasňuječasiť sa (o počasí, o oblohe): neos. časí savyberať sa: neos. už sa vyberá

porov. aj vyjasniť sa


preberať 1. prezerať kus po kuse a dávať od seba vhodné od nevhodného • triediťroztrieďovaťpretrieďovať: colník preberá pašované predmety; preberať, triediť, roztrieďovať ovocie, fazuľuoddeľovať (čo bolo spojené): oddeľuje plevy od zrnahovor. zastaráv.: sortírovaťsortovať (podľa druhu, veľkosti a pod.): sortíruje tovar

2. venovať sa nejakému problému a zo všetkých strán ho posudzovať • zaoberať sazapodievať sa: na hodine dejepisu preberali veľkomoravské obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizáciouskúmaťpreskúmavať: skúmať, preskúmavať národnostné otázkyprerokúvať (oficiálne) • pertraktovať (dôkladne): už druhý deň prerokúvajú, pertraktujú návrh zákonaprediskutúvaťexpr.: pretriasaťpreklepávať (často kriticky): doma všetko prediskutúvajú, pretriasajúexpr. prepierať (so zlým úmyslom): prepierajú posledné udalostiprecvičovať (dôkladne niečo preberať, obyč. učebnú látku) • hovor. ventilovať (preberať obchádzané otázky)

3. byť prieberčivý • vyberať: dievka dlho preberala, vyberala, až sa nevydala; preberať si, vyberať si v jedle

4. vracať zo spánku do stavu bdenia al. z mdlôb do stavu vedomia • prebúdzaťbudiťzobúdzať: nasilu preberá, prebúdza, budí dieťakriesiť (z bezvedomia): preberá, kriesi omdletého vodou

5. p. hrať 1 6. p. tancovať 7. p. kopírovať 2


ťahať 1. držiac napínať smerom k sebe: ťahať povrazpoťahovaťmykať (prerušovane ťahať): poťahovať dievča za vlasy; mykať za rukáv niekoho

p. aj šticovať

2. ťahom posúvať za sebou • vliecť: ťahá, vlečie vozík, člnšúchaťpoťahovať (po zemi): šúcha za sebou koniec plachty; poťahuje za sebou chromú nohuzastaráv. tiahnuť: tiahnuť za sebou motúzhovor. expr.: vláčiťzametať: zametá chvostom; závoj vláči po zemi

3. (silou) dostávať von • vyťahovať: ťahá, vyťahuje zo skrine maškrty, z koláča hrozienka; ťahať, vyťahovať si lístky s otázkami (na skúške)expr. loviť (hľadať a ťahať): loví z polievky vlasvyberaťtrhať (niečo niekam vrastené): trhať zub; vyberať, trhať mrkvu zo zeme

4. p. pracovať 1 5. p. viať 1 6. p. vdychovať, piť 1 7. p. spievať 1 8. p. fajčiť


voliť 1. rozhodovať sa pre jednu z možností • vyberať: volil iné riešenie, vyberal si odbor štúdia; voliť inú cestu

2. odovzdávať hlas, uskutočňovať voľby • hlasovať: volili poslancov; hlasoval proti uzneseniukniž. zastar. votovať: votoval za iného kandidáta


vyberať porov. vybrať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyberať, -á, -ajú nedok.

1. (čo, koho) z väčšieho množstva si voliť, rozhodovať sa pre niekoho al. pre niečo; vo väčšom množstve hľadať: Vyberali látky na šaty. (Jégé) Reptiš vyberal chlapov. (Tat.) Chlapcov si Erna vberá podľa chuti. (Jaš.) Kto mnoho vyberá, preberie (prísl.) po dlhom rozhodovaní nebýva výber najlepší.

nevyberať slová a) hovoriť otvorene, bez prikrášľovania, b) hovoriť neslušne, hrubo;

2. (čo z čoho, odkiaľ) dávať odniekiaľ von, vyťahovať: Sabina vytiahla priečinok a vyberala z neho karty. (Tim) Gusto vyberal z aktovky vajíčka. (karv.) Učiteľka vyberala z kabelky lístok. (Hor.); v. vrabce z hniezda; Spod nôh vyberá kamienky. (Zúb.)

3. (čo) brať za niečo peniaze, nejaký poplatok: Turci harač vyberajú. (Kal.) Vyberal mýto. (Švant.) Šiel vyberať za lístky. (Kuk.)

4. motor. slang. v. zákrutu prechádzať zákrutu s malou odchýlkou od priameho smeru vozidla;

dok. vybrať


vyberať sa, -á, -ajú nedok.

1. (kam) chystať sa na cestu, vydávať sa na cestu: Vyberala som sa na lyžovačku do Tichej doliny. (Bedn.) Zabudol som si, vyberajúc sa na Čiernu Horu, čosi doniesť. (Kuk.)

2. neos. vyberá sa (o počasí) obloha sa vyjasňuje;

dok. vybrať sa


vybrať, -berie, -berú, -bral, -braný/-bratý, rozk. -ber dok.

1. (čo, koho) z väčšieho množstva (si) zvoliť, rozhodnúť sa pre niečo al. pre niekoho, vo väčšom množstve (si) vyhľadať: v. (si) látku na šaty; Prišiel si vybrať krpce. (Tim) Vybrala mu milé dievča. (Kuk.) Každý mal možnosť vybrať si, čo sa mu páčilo. (Tomašč.) Vybral si voľný stôl. (Tat.)

2. (čo z čoho, odkiaľ) vziať odniekiaľ von, vytiahnuť: v. tanier z príborníka; Lojzko vybral osem zlatiakov z vrecka. (Jégé) Vybrala zrkadlo z taštičky. (Štef.) Drozdíka vybrali z hniezda. (Taj.) Vyberiem si peniaze zo sporiteľne. (Ráz.)

3. (čo) vziať za niečo peniaze, nejaký poplatok: Vybral peniaze od panej a ešte i za kuchárkou šiel. (Ráz.)

4. motor. slang. v. zákrutu prejsť zákrutu s malou odchýlkou od priameho smeru vozidla;

nedok. vyberať


vybrať sa, -berie, -berú, -bral, -braný/-bratý, rozk. -ber dok.

1. (kam, s neruč.) vychystať sa niekam s istým cieľom, vydať sa na cestu: Vybral som sa len tak voslep. (Bedn.) Brigáda družstevníkov vybrala sa do lesa. (Hor.) Vybral sa do blízkej dediny. (Tomašč.) Vybrali sa na huby. (Krno) Richtár sa vybral siať. (Kuk.)

2. nesp. vybralo sa (o počasí) obloha sa vyjasnila;

nedok. vyberať sa

Morfologický analyzátor

vyberať nedokonavé sloveso
(ja) vyberám VKesa+; (ty) vyberáš VKesb+; (on, ona, ono) vyberá VKesc+; (my) vyberáme VKepa+; (vy) vyberáte VKepb+; (oni, ony) vyberajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) vyberal VLesam+; (ona) vyberala VLesaf+; (ono) vyberalo VLesan+; (oni, ony) vyberali VLepah+;
(ty) vyberaj! VMesb+; (my) vyberajme! VMepa+; (vy) vyberajte! VMepb+;
(nejako) vyberajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor