Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vybabrať -e -ú dok. hovor. oklamať (význ. 2), dostať, prekabátiť: škaredo s ním v-li

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vybabrať ‑e ‑ú dok.

oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dniminúť: minúť všetky otcove peniazevymíňaťpomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetrilzužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásobyužiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skazeskonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholuvyplytvaťvymrhaťpremrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiuhovor. stroviťzried. pretroviťutratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvozmárniťskynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múkyhovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa palivahovor.: vybabraťvyfafraťvypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu


vybabrať 1. p. spotrebovať 2. p. oklamať 2, 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

babrať, -e, -ú, rozk. -i nedok. hovor. expr.

1. (čo, koho) špiniť, znečisťovať: b. si prsty, ruky;

2. (čo) natierať: b. torty (Tim.) natierať polevou;

3. (čo i bezpredm.) robiť niečo zle, neodborne, kaziť: Doktor iste nevie vybrať pravý liek a babre jeho chorobu. (Greg.) Horká jeho maľba. Babre, babre. (Vaj.)

4. (čo) chytať do ruky, dotýkať sa niečoho: (Paľko) babral si prstami gombičku na kabáte. (Čaj.)

nebabri; nebabri, nekúpiš neber to do ruky, nedotýkaj sa;

5. (s kým) robiť niekomu nepríjemnosti; zavádzať niekoho, klamať;

6. zried. robiť niečo (obyč. o nepríjemnej robote), babrať sa: Celý deň babrať v tej zemi. (VHV);

dok. k 1 zababrať;

k 1, 3 pobabrať, zbabrať;

k 5 vybabrať

|| babrať sa

1. (s čím, v čom) špiniť sa, robiť s niečím nečistým: b. sa s blatom; akoby som sa bol babral v mrcine (Švant.);

2. (s čím, s kým i bezpredm.) pomaly, dlho niečo robiť, robiť zdĺhavú, piplavú robotu; zdržiavať sa: Dlho babre sa s tým trochu riadom. (Tim.) Bol rozhodnutý nebabrať sa s prípadom. (Heč.)

3. (s čím, v čom) robiť niečo, zaoberať sa s niečím: Musí sa vždy s čímsi babrať. (Laz.) Babral som sa trochu v literatúre. (Pláv.)

nebabri sa! vyjadruje zákaz; nerob to;

dok. k 1 zababrať sa, pobabrať sa, zbabrať sa


vybabrať, -e, -ú, rozk. -i dok. hovor. (s kým) oklamať, prekabátiť niekoho: Ale s nami vybabrali. (Jil.) Maco sa bude rehliť s chlapci, ako s ním vybabral. (Barč.)

Morfologický analyzátor

vybabrať dokonavé sloveso
(ja) vybabrem VKdsa+; (ty) vybabreš VKdsb+; (on, ona, ono) vybabre VKdsc+; (my) vybabreme VKdpa+; (vy) vybabrete VKdpb+; (oni, ony) vybabrú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vybabral VLdsam+; (ona) vybabrala VLdsaf+; (ono) vybabralo VLdsan+; (oni, ony) vybabrali VLdpah+;
(ty) vybabri! VMdsb+; (my) vybabrime! VMdpa+; (vy) vybabrite! VMdpb+;
(nejako) vybabrúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor