babrať, -e, -ú, rozk. -i nedok. hovor. expr.
1. (čo, koho) špiniť, znečisťovať: b. si prsty, ruky;
2. (čo) natierať: b. torty (Tim.) natierať polevou;
3. (čo i bezpredm.) robiť niečo zle, neodborne, kaziť: Doktor iste nevie vybrať pravý liek a babre jeho chorobu. (Greg.) Horká jeho maľba. Babre, babre. (Vaj.)
4. (čo) chytať do ruky, dotýkať sa niečoho: (Paľko) babral si prstami gombičku na kabáte. (Čaj.)
● nebabri; nebabri, nekúpiš neber to do ruky, nedotýkaj sa;
5. (s kým) robiť niekomu nepríjemnosti; zavádzať niekoho, klamať;
6. zried. robiť niečo (obyč. o nepríjemnej robote), babrať sa: Celý deň babrať v tej zemi. (VHV);
dok. k 1 zababrať;
k 1, 3 pobabrať, zbabrať;
k 5 vybabrať
|| babrať sa
1. (s čím, v čom) špiniť sa, robiť s niečím nečistým: b. sa s blatom; akoby som sa bol babral v mrcine (Švant.);
2. (s čím, s kým i bezpredm.) pomaly, dlho niečo robiť, robiť zdĺhavú, piplavú robotu; zdržiavať sa: Dlho babre sa s tým trochu riadom. (Tim.) Bol rozhodnutý nebabrať sa s prípadom. (Heč.)
3. (s čím, v čom) robiť niečo, zaoberať sa s niečím: Musí sa vždy s čímsi babrať. (Laz.) Babral som sa trochu v literatúre. (Pláv.)
● nebabri sa! vyjadruje zákaz; nerob to;
dok. k 1 zababrať sa, pobabrať sa, zbabrať sa
vybabrať, -e, -ú, rozk. -i dok. hovor. (s kým) oklamať, prekabátiť niekoho: Ale s nami vybabrali. (Jil.) Maco sa bude rehliť s chlapci, ako s ním vybabral. (Barč.)