vyžalovať sa, -uje, -ujú dok. (komu i bezpredm.) dosýta sa vyrozprávať o svojich bolestiach, o trápení, žalovaním, nariekaním si uľaviť: Žofka sa mu z duše vyžalovala. (Taj.) No, no, len sa vyžaluj — ako malé decko! (Tim.)
vyžalovať1, -uje, -ujú dok. (čo)
1. nariekaním vyjadriť, vysloviť: Žiaľ perom vyžalovala. (Šolt.) Čo Slováka trápi, bolí, vyžaluj. (Podj.)
2. prezradiť, vyzradiť, nažalovať. Hora nič nevyžaluje. (Vaj.) Vyžalovala som, čo spravila Viera. (Tim.)
vyžalovať2, -uje, -ujú dok. hovor. (čo) žalobou získať: Ak si čo vyžalujete, my budeme kompetentní peniaze vrátiť. (Taj.)
žalovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho, čo) podávať na niekoho (na niečo) žalobu, obviňovať niekoho (najmä pred súdom): Žaluje ma synovec o majetok. (Ráz.) Pupčok chce ju žalovať pre ťažké ublíženie na tele. (Barč.); ž. obecný úrad (Taj.); práv. ž. zabavenú pohľadávku;
2. (čo na koho, komu) oznamovať, udávať, vyzrádzať, prezrádzať niečie previnenia, priestupky niekomu nadriadenému (najmä o deťoch): Tvoj Janko je stonoha, práve mi žalovali, že vybil Židovi oblok. (Vaj.) Žalujú (deti) materi: „Ondrík kope, Marka toto čosi urobila a povedala na mňa.“ (Taj.) Napokon ho (chlapca) mierne nabili, že on dozerá na rodičov. Pravda, pod titulom, že žaluje, a to že je mrzko. (Jégé)
3. (na koho, na čo, komu, čomu i bezpredm.) sťažovať sa, žalovať sa: Či ovca má žalovať na valacha, že jej stíska škurát? (Kuk.) Skalám žalujem, zlý svet sa mi smeje. (Sládk.)
4. expr. (čo, na čo, na koho i bezpredm.) obviňujúc vyjadrovať, dávať najavo pocit krivdy ukrivdenia, obviňovať za krivdu, za ukrivdenie: Lapené orly žalovali osud svoj mlčaním. (Krčm.) Iba miesta trčali k nebu obrovské pahýle stromov, akoby žalovali osud svoj. (Hruš.) Ktože je tu vinníkom, na koho žalujú tieto hroby. (Fr. Kráľ) Tie oči žalujú, šliapu ma. (Al.)
5. expr. zried. (čo) žiaľne rozprávať, vykladať: I žaluje Hanka svoju biedu. (Dobš.)
6. zried. (za čím, za kým) žialiť, banovať, želieť niečo: Za peniazmi nežaluj. (Z8b.);
opak. žalúvať, -a, -ajú;
dok. k 1 zažalovať, k 2, 3, 4 požalovať i vyžalovať
|| žalovať sa (na koho, na čo, komu) sťažovať sa, ponosovať sa: Na mňa sa nemôžeš žalovať. I jesť dostaneš. (Gráf) Žalovali sa druh druhovi. (Urb.) Čo sa žaluješ na zimu, keď ti je hlava ako oheň? (Kuk.) Žaluje sa (farár) na svoj slabý žalúdok. (Al.);
opak. žalúvať sa;
dok. požalovať sa