vyštudovať dok.
1. zavŕšiť štúdiá: v. gymnázium, v. na univerzite, v. popri zamestnaní
2. takto získať kvalifikáciu v istom odbore: v. matematiku, filozofiu, v-l za lekára
absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovať • vychodiť • skončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním
2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonať • zúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rok • odbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných
vyštudovať štúdiom nadobudnúť kvalifikáciu • vyučiť sa: vyštudoval, vyučil sa za lekára • vyškoliť sa: vyškolil sa na západných univerzitách
vyštudovať, -uje, -ujú dok.
1. (čo i bezpredm.) dokončiť štúdiá (na nejakej škole): V Skalici vyštudoval gymnázium. (Vlč.) Vyštudoval vinársku akadémiu. (Kuk.) Peniaze ti vrátim, až vyštudujem. (Al.)
2. hovor. (zakoho) štúdiom nadobudnúť kvalifikáciu pre určité zamestnanie: Vyštudovať za kňaza. (Heč.)