štepiť1, -í, -ia nedok.
1. záhr. (čo) prenášať očko (zárodkový pupeň) ušľachtilej odrody na menejcenný druh rastliny; očkovať: š. ruže, š. ovocné stromy;
2. (koho, čo proti čomu, zried. i čo komu) vnášať do tela ochranné látky proti nákazlivým chorobám; očkovať: š. deti proti tuberkulóze, obrne, š. psa proti besnote; Doktor bol štepiť drobnice deťom v dedine. (Tim.); pren. Rady vypočúvali a štepili si ich do pamäti (Kuk.) snažili sa ich zapamätať;
dok. k 1, 2 zaštepiť štepiť2, -í, -ia nedok. nár. štepovať, vyšívať štepom: [Ženy] obdivujú jeho rukávy. Rady by tak štepiť. (Kuk.)
vyšiť, -šije, -šijú dok. (čo)
1. šitím ozdobiť: zlatom vyšitá košeľa (Vám.);
2. ozdobným šitím vytvoriť: Na košele mi vyšila monogramy. (Jégé) Najväčší koberec na výstave vyšili slovenské ženy. (Heč.)
3. zried. šitím spotrebovať: Od poludnia, čo je Samko u nej, nevyšila ani toľkú nitku, čo by im bol mohol ruky zviazať. (Taj);
nedok. k 1, 2 vyšívať
vyšívať, -a, -ajú nedok.
1. (čo i bezpredm.) ozdobovať tkaninu výšivkou, šitím farebným niťami: Anička vyšíva šatôčku. (Taj.) Sedí pri obloku a vyšíva. (Ráz.)
2. (čo) ozdobným šitím vytvárať: Čo si počnem? Ísť za kuchárku, či monogramy vyšívať? (Urb.);
dok. k 2 vyšiť