vyčkať dok.
1. počkať na uskutočnenie, príchod niečoho; dočkať sa: v. na ďalšie rozkazy; v. noc, v. do konca
2. počkať s niečím: ešte v-jme, netreba sa prenáhliť!
● v-j času ako hus klasu nebuď nedočkavý;
nedok. vyčkávať -a
vyčkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kanie dok.
dočkať sa čakaním stráviť dlhší čas do konca niečoho • vyčkať • počkať: asi sa ich návratu nedočkám, asi ich návrat nevyčkám, nepočkám • prečkať: prečkali roky biedy v pokore • dožiť sa (zaživa sa dočkať): dožil sa synovej promócie • zried. dočakať sa
počkať 1. zotrvať istý čas v očakávaní niekoho al. niečoho • vyčkať: počkali, vyčkali na vhodný okamih • dočkať: doma sme počkali, dočkali na otcov návrat; dočkáme, kým všetci odídu • zried. pomeškať (Švantner) • postriehnuť (si) • postriezť (si) (tajne, skryte počkať): postriehnuť, postriezť si na dievča, na korisť
2. prejaviť trpezlivosť pri niečom • dočkať • vyčkať • mať strpenie: s kúpou treba ešte počkať, dočkať, vyčkať; počkajte, buďte trpezliví, majte strpenie, vrátim všetko • pozhovieť • zhovieť • zried. prehovieť (trpezlivo počkať): úžerník mu už nechce pozhovieť, zhovieť • prečkať • vydržať (počkať do konca): treba prečkať, vydržať a neprenáhliť sa • odložiť (niečo na neskorší čas): konečné riešenie sme ešte odložili, ešte sme s ním počkali
vyčkať 1. p. dočkať sa 2. p. počkať 1, 2, vydržať 1
vydržať 1. zotrvať v nejakej činnosti, v nejakom stave (obyč. napriek prekážkam, ťažkostiam) • vytrvať: vydržal, vytrval v štúdiu iba rok; vydržať, vytrvať bez spánku celú noc • pretrvať • prežiť: kresťanstvo pretrvalo, prežilo stáročia • udržať sa • zachovať sa • uchovať sa (pred zánikom, zmenou a pod.): potraviny sa dlho udržali, zachovali, uchovali • vystáť • obstáť (vydržať stáť): vystojí v rade celé hodiny; dieťa nemohlo ani chvíľu obstáť • obsedieť (vydržať sedieť) • byť trpezlivý: musíš byť v tréningu trpezlivý • vyčkať: vyčkať do konca • ostať • zostať: ne(z)ostal s nami nik • expr.: pretárať sa • pretĺcť sa: dajako sa už do jari pretárame, pretlčieme • expr. vybiediť (s biedou vydržať): ledva sme bez pomoci vybiedili • vydolieť • udolieť
2. nepodľahnúť, nepoddať sa niečomu (nepriaznivému, zaťažujúcemu a pod.), byť schopný prijať niečo ťažké • zniesť • uniesť • zvládnuť: vydržať, zniesť psychický nápor; myslel, že vysoké tempo nevydrží, nezvládne • uvládať (vystačiť so silami): ešte uvládzem bežať s mladými • odolať • ubrániť sa: veril, že pokušeniu odolá, že sa pred ním ubráni; most zaťaženiu odolal, vydržal ho • strpieť • vytrpieť • pretrpieť (vydržať utrpenie): všeličo musela od muža strpieť, vytrpieť; pretrpieť veľa príkoria
3. ostať v istom (dobrom) stave, na istej úrovni • vystačiť • vyjsť: s chlebom ešte vydržíme, vyjdeme, vystačíme • zachovať sa • uchovať sa: počasie sa už sotva zachová, sotva vydrží • potrvať (mať trvácnosť): pahreba potrvá do rána
čakať, -á, -ajú nedok.
1. (koho, čo, na koho, na čo) očakávať príchod, objavenie sa dakoho, dačoho: č. brata, sestru na stanici, č. na vlak, na autobus, na električku, č. návštevu, č. balík, č. na výsledok, na odpoveď; nečakaj (na) zázrak, zázraky niečo mimoriadneho, neobyčajného; bibl. č. Mesiáša, Krista; č. rodinu, rodinku narodenie dieťaťa
● čaká na smrť je veľmi chorý al. starý; dať na seba dlho č. prísť neskoro; nedať na seba dlho č. prísť načas, skoro; hovor. žart. čaká ako kura na zrno, na sopeľ je nedočkavý; hovor. č. ako na spasenie, na Mesiáša túžobne, nedočkavo;
2. (bezpredm., čo i so spoj. že) predpokladať, že sa v dohľadnom, v určitom čase dačo stane; tráviť čas očakávaním, vyčkávaním, vyčkávať: č. dve hodiny, márne, dlho č.; č. v rade; to som nečakal to som nepredpokladal, nebol som na to pripravený; č. ako na ihlách netrpezlivo; č. so založenými rukami nečinne;
3. (s čím) odkladať, odsunovať niečo na neskoršie: č. s platením, s odpoveďou;
4. (koho) byť prichystaný, pripravený pre dakoho (obyč. o veciach): čaká ho prekvapenie, čakajú nás povinnosti, úlohy; čaká ho guľka, šibenica smrť zastrelením, obesením;
opak. čakávať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 dočkať, počkať, vyčkať, k 1 i dočkať sa, k 3 počkať
vyčkať, -á, -ajú dok.
1. (koho, čo zried. i čoho) dočkať sa niekoho, niečoho: Ledva môžeme vás vyčkať každý večer. (Tim.) Premýšľal, či má vyčkať temnú noc. (Hor.) Treba vyčkať konca. (Gab.)
2. čakať istý čas, kým sa niečo stane, odohrá, počkať: Už mohol vyčkať, čo bude. (Taj.) Len vyčkať rok, dva rôčky. (Al.) Fjodor vyčkal chvíľu za stolom. (Fig.) Žena vyčká, kým on zaspí. (Chrob.)
vyčkať dk počkať, vytrvať: perdurare: wytrwati, wyčkati (CL 1777); exspectare: wyčkati (PD 18. st)