vyčítať1 -a dok.
1. čítaním si osvojiť, zistiť: v-né myšlienky
2. vypozorovať, vyrozumieť: z očí mu v-l nespokojnosť, túžbu
● v. kapitolu niekomu zahrnúť výčitkami niekoho;
nedok. vyčitovať1
vyčítať2 -a nedok. i dok., vyčitovať2 nedok. s výčitkou pripomínať, pripomenúť; vyslovovať, vysloviť výčitky; predhadzovať: v. deťom nevďačnosť; kritik v-l autorovi, že má v texte veľa nepresností; do smrti si to bude v.
vyčítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie, vyčitovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. (vyslovovať výčitky)
dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchody • vyčítať • vyčitovať • menej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosť • mentorovať • poúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahneš • napomínať • hovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o deti • karhať • hrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvo • expr.: krstiť • mydliť • harušiť • harusiť • fraz. prehovárať/hovoriť do duše • fraz. expr.: vyhadzovať na oči • čistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať
vyčítať2 prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, vyslovovať výčitky • vyčitovať • vyčitúvať • robiť výčitky: vyčítajú, vyčitujú nám nedôslednosť; robí synovi výčitky, že sa neučí • subšt. vytýkať: vytýkala mužovi neveru • predhadzovať • pripomínať (hovoriť s výčitkou): ustavične niekomu predhadzovať, pripomínať jeho chyby • fraz. expr. vyhadzovať na oči: vyhadzuje žene na oči neporiadnosť • fraz. prehovárať do duše: prehovára mu do duše, že je voči rodine nespravodlivý • kritizovať: kritizovať autora za povrchnosť, vyčítať autorovi povrchnosť
vyčitovať p. dohovárať, vyčítať2
vyčítať1, -a, -ajú dok.
1. (čo; čo z čoho) čítaním zistiť, spoznať: vyčítaná fáza (Fel.); Prišlo jej na um, čo u richtára vyčítali z písma. (Tim.) Viacej ako ľudskú múdrosť nevyčítaš. (Jes-á)
2. v. kapitolu niekomu urobiť výčitky;
3. (čo z čoho) pohľadom zistiť, vypozorovať, vyrozumieť: Pozreli si do očú a vyčítali z nich všetku istotu. (Jégé) Sýkora z rozpakov Belanky vyčítal, že zvesť je pravdivá. (Urb.)
4. zastar. (čo) odpočítať, odrátať: Otec jej vyčítal na stôl dva desiatniky. (Vans.) Krst zahrnul vyčítané peniažteky nazad do mešteka. (Kuk.);
nedok. k 2-4 vyčitovať1, -uje, -ujú
vyčítať2, -a, -ajú i vyčitovať2, -uje, -ujú nedok. (čo komu) prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, robiť výčitky, vytýkať: Vyčítali jej, že je nevďačná. (Vans.) Do smrti mi to bude vyčítať. (Barč.) Matiáš vyčitoval sedliakovi jeho nevďačnosť. (Kal.);
opak. vyčítavať i vyčitúvať1, -a, -ajú
vyčitovať1 p. vyčítať1
vyčitovať2 p. vyčítať2
vyčítať1 dk 1. čo vyrátať, pomenovať niečo: wyčjtag mi nektorych takowych swatych (IA 1708); perlego: wičitam (AS 1728); Boh gim (Jonášovi) hrozny a strassny ortel predpowedal a wičital (MK 18. st) 2. z čoho čo odpočítať, odrátať, vyplatiť z niečoho, niečo: pany wiczitalj s tich penezi, ktere Michal polozil za zahradu (ŽILINA 1620); powiny budeme pany Barbare hotoweg sumi 93 zlate wicjtaty (SEDLIČNÁ 1698); mog ugczek mne z takowich penez hnetky polowiczku wyczital (NOVÁKY 1777); (Jozef) do domu prindúce, penize ty skutečné wičital (PeP 1771); vyčitovať1 ndk k 1: swati Pawel wiczituge niektere cznosti (TC 1631); Yan wyčituge a specificuge kolik s pokolenj Yuda pochazy znamenanych lidj (SP 1696); memoro: wyčjtugem (KS 1763); k 2: recenseo: wyčitujem (AP 1769)
vyčítať2 dk/ndk 1. čo komu robiť výčitky, vytýkať ničo niekomu: yak tedy porad wyczytam Wassych Milostem, yake kwalty na mnie se zbehly (TRENČÍN 1583); pan Kristus naposledi wičital učedlnikum swim wahawost k werenj (Le 1730); objicio: wyčitám, nadhazugem (KS 1763); expostulo: kriwdu wyčitám (WU 1750) 2. čo vyznať, vyspovedať niečo: mili prjteli negsy powinen gen hrjchy smrtedlné wyčjtati (IA 1708); (:dussicko:) musyss hrjchy swe wyčjtati (PoP 1723) 3. domodliť sa: modlil sem se panu Bohu, nemohol sem nikdj wičzitat (KRUPINA 1675); vyčitovať2, vyčitúvať ndk k 1: mne wičzitowano bilo krasti slawu twu (božiu) (TC 1631); (Mišo) Ferdinanda dobil, kdis mu geho mrcha kuski wicsituwal (RUDNO 1758); impropero: wyčitugem, haňám (KS 1763); Buch wicituwal lidu israelskemu roslicne hrichj (Káz 18. st)
vyčitovať, vyčitúvať p. vyčítať