Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vyčítať1 -a dok.

1. čítaním si osvojiť, zistiť: v-né myšlienky

2. vypozorovať, vyrozumieť: z očí mu v-l nespokojnosť, túžbu

v. kapitolu niekomu zahrnúť výčitkami niekoho;

nedok. vyčitovať1


vyčítať2 -a nedok. i dok., vyčitovať2 nedok. s výčitkou pripomínať, pripomenúť; vyslovovať, vysloviť výčitky; predhadzovať: v. deťom nevďačnosť; kritik v-l autorovi, že má v texte veľa nepresností; do smrti si to bude v.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyčitovať ‑uje ‑ujú nedok.

vyčítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie, vyčitovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. (vyslovovať výčitky)

dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchodyvyčítaťvyčitovaťmenej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosťmentorovaťpoúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahnešnapomínaťhovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o detikarhaťhrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvoexpr.: krstiťmydliťharušiťharusiťfraz. prehovárať/hovoriť do dušefraz. expr.: vyhadzovať na očičistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať


vyčítať2 prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, vyslovovať výčitky • vyčitovaťvyčitúvaťrobiť výčitky: vyčítajú, vyčitujú nám nedôslednosť; robí synovi výčitky, že sa neučísubšt. vytýkať: vytýkala mužovi neverupredhadzovaťpripomínať (hovoriť s výčitkou): ustavične niekomu predhadzovať, pripomínať jeho chybyfraz. expr. vyhadzovať na oči: vyhadzuje žene na oči neporiadnosťfraz. prehovárať do duše: prehovára mu do duše, že je voči rodine nespravodlivýkritizovať: kritizovať autora za povrchnosť, vyčítať autorovi povrchnosť


vyčitovať p. dohovárať, vyčítať2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vyčítať1, -a, -ajú dok.

1. (čo; čo z čoho) čítaním zistiť, spoznať: vyčítaná fáza (Fel.); Prišlo jej na um, čo u richtára vyčítali z písma. (Tim.) Viacej ako ľudskú múdrosť nevyčítaš. (Jes-á)

2. v. kapitolu niekomu urobiť výčitky;

3. (čo z čoho) pohľadom zistiť, vypozorovať, vyrozumieť: Pozreli si do očú a vyčítali z nich všetku istotu. (Jégé) Sýkora z rozpakov Belanky vyčítal, že zvesť je pravdivá. (Urb.)

4. zastar. (čo) odpočítať, odrátať: Otec jej vyčítal na stôl dva desiatniky. (Vans.) Krst zahrnul vyčítané peniažteky nazad do mešteka. (Kuk.);

nedok. k 2-4 vyčitovať1, -uje, -ujú


vyčítať2, -a, -ajú i vyčitovať2, -uje, -ujú nedok. (čo komu) prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, robiť výčitky, vytýkať: Vyčítali jej, že je nevďačná. (Vans.) Do smrti mi to bude vyčítať. (Barč.) Matiáš vyčitoval sedliakovi jeho nevďačnosť. (Kal.);

opak. vyčítavať i vyčitúvať1, -a, -ajú


vyčitovať1 p. vyčítať1

vyčitovať2 p. vyčítať2

vyčítať1 dk
1. čo vyrátať, pomenovať niečo: wyčjtag mi nektorych takowych swatych (IA 1708); perlego: wičitam (AS 1728); Boh gim (Jonášovi) hrozny a strassny ortel predpowedal a wičital (MK 18. st)
2. z čoho čo odpočítať, odrátať, vyplatiť z niečoho, niečo: pany wiczitalj s tich penezi, ktere Michal polozil za zahradu (ŽILINA 1620); powiny budeme pany Barbare hotoweg sumi 93 zlate wicjtaty (SEDLIČNÁ 1698); mog ugczek mne z takowich penez hnetky polowiczku wyczital (NOVÁKY 1777); (Jozef) do domu prindúce, penize ty skutečné wičital (PeP 1771); vyčitovať1 ndk k 1: swati Pawel wiczituge niektere cznosti (TC 1631); Yan wyčituge a specificuge kolik s pokolenj Yuda pochazy znamenanych lidj (SP 1696); memoro: wyčjtugem (KS 1763); k 2: recenseo: wyčitujem (AP 1769)


vyčítať2 dk/ndk
1. čo komu robiť výčitky, vytýkať ničo niekomu: yak tedy porad wyczytam Wassych Milostem, yake kwalty na mnie se zbehly (TRENČÍN 1583); pan Kristus naposledi wičital učedlnikum swim wahawost k werenj (Le 1730); objicio: wyčitám, nadhazugem (KS 1763); expostulo: kriwdu wyčitám (WU 1750)
2. čo vyznať, vyspovedať niečo: mili prjteli negsy powinen gen hrjchy smrtedlné wyčjtati (IA 1708); (:dussicko:) musyss hrjchy swe wyčjtati (PoP 1723)
3. domodliť sa: modlil sem se panu Bohu, nemohol sem nikdj wičzitat (KRUPINA 1675); vyčitovať2, vyčitúvať ndk k 1: mne wičzitowano bilo krasti slawu twu (božiu) (TC 1631); (Mišo) Ferdinanda dobil, kdis mu geho mrcha kuski wicsituwal (RUDNO 1758); impropero: wyčitugem, haňám (KS 1763); Buch wicituwal lidu israelskemu roslicne hrichj (Káz 18. st)


vyčitovať, vyčitúvať p. vyčítať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu