čistiť, -í, -ia, rozk. -sti/-sť nedok. (čo)
1. zbavovať nečistoty, špiny, škvŕn, robiť čistým: č. dvor, č. šaty, topánky, odev, č. si zuby, nechty, č. stroje, č. okná; č. kone, voly; č. kľučky a) leštiť; b) pren. pejor. hľadať protekciu (obyč. v úradoch)
● hovor. č. niekomu žalúdok, č. niekoho vyčítať dakomu chyby, nedostatky, karhať dakoho;
2. zbavovať cudzích, znehodnocujúcich primiešanín, prímesí; rafinovať: č. olej, naftu, benzín; č. zrno cúdiť; voj. č. územie, č. terén (od nepriateľských jednotiek) likvidovať rozprášené nepriateľské jednotky na dobytom území;
3. zbavovať niečoho nepotrebného; lúpať; škriabať: č. jablko; č. zemiaky;
opak. čistievať, -a, -ajú;
dok. očistiť, k 1, 2 i vyčistiť
|| čistiť sa
1. stávať sa čistým, priezračným: voda, víno sa čistí; nebo, obloha sa čistí vyjasnieva; rana sa čistí prestáva hnisať
● hovor. či sa ti rozum čistí? o veľkej hlúposti, o veľmi nerozumnom počínaní; blaznieš?
2. hovor. o samiciach zvierat: krava sa čistí odchádza z nej lôžko po otelení;
3. zried. očisťovať sa, ospravedlňovať sa: Bolo by nedôstojné vysvetľovať, čistiť sa pred ženou, ktorá nikdy nemala čistej myšlienky. (Kuk.);
opak. čistievať sa;
dok. k 1 vyčistiť sa, k 1, 2, 3 očistiť sa
vyčistiť, -í, -ia, rozk. -i dok. (čo)
1. urobiť čistým, zbaviť nečistoty: v. topánky, šaty, v. pôdu od buriny; Žúrik dal vyčistiť koryto potoka. (Vaj.) Hovorí sa, že búrka vyčistí povetrie. (Jégé)
● hovor. v. dakomu žalúdok dohovoriť mu ostro, urobiť mu výčitky;
2. expr. zbaviť niečoho nežiadúceho, nevyhovujúceho, odstrániť niečo nevyhovujúce, nežiadúce: v. zákop, miesto; v. protivlastenecké hniezdo (Letz);
nedok. vyčisťovať, -uje, -ujú i vyčíšťať, -a, -ajú
|| vyčistiť sa stať sa čistým: rieka sa vyčistila; obloha sa vyčistila vyjasnila