Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vyčistiť -sť/-i! dok.

1. zbaviť nečistoty: dať v. šatstvo, v. si zuby

2. čistením odstrániť: v. fľaky benzínom

3. ráznym zásahom zbaviť niečoho: v. mesto (od nepriateľa)

● v. niekomu žalúdok vyhrešiť ho;

nedok. vyčisťovať

// vyčistiť sa stať sa čistým: rieka, obloha sa v-la;

nedok. vyčisťovať sa

vyčistiť sa -tí sa -tia sa vyčisti sa/vyčisť sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.

vyčistiť -tí -tia vyčisti/vyčisť! -til -tiac -tený -tenie dok.

čistiť sa -tí sa -tia sa čisť sa/čisti sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tený -tenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa čistým, priezračným: obloha, nebo sa čistí; studnička sa čistí; Víno už vykvasilo, čistí sa a z husaciny kvapká masť. [I. Kadlečík]; Chmáry od neho utekajú, tvár sa mu vyhladieva a čistí. [F. Švantner] prestáva sa mračiť; pren. rana sa čistí prestáva hnisať
2. hovor. ▶ o samiciach zvierat: krava sa čistí odchádza z nej lôžko po otelení
◘ fraz. rozum sa mu čistí? a) nevie, nemôže rozumne, triezvo uvažovať b) prejavuje známky duševnej choroby ◘ parem. Keď sa hviezdy čistia, bude jasno
▷ opak. čistievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ očistiť sa, vyčistiť sa

čistiť -tí -tia čisť/čisti! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo) ▶ zbavovať nečistoty, špiny, škvŕn; robiť čistým; syn. očisťovať: č. topánky, odev, dlážku; č. si okuliare; č. si zuby, nechty; č. ranu; chemické čistenie šatstva; polievacie autá čistia ulice; Vlákniny viažu v čreve látky a čistia črevo podobne ako kefa. [Pc 1999]; pren. č. si dušu robiť sebareflexiu; vodohosp. čistenie koryta umelé zníženie dna na zväčšenie kapacity koryta
2. (čo) ▶ zbavovať nežiaducich prímesí, cudzích prvkov a pod.: č. olej, benzín; č. zrno preosievať; samovoľné, umelé čistenie vína; biologické čistenie odpadových vôd; č. pôdu od buriny; Pijem pivo, lebo ono čistí krv. [P. Jaroš]
3. (čo; ø) ▶ odstraňovať z povrchu (šupu, nečistotu a pod.); lúpať, škrabať, bieliť: č. zemiaky, jablko; č. kukuričné šúľky; č. rybu; č. zeleninu do polievky; Jeden podtínal, dvaja podrezávali, dvaja čistili kmene od haluzí. [L. Ťažký]; tech. abrazívne čistenie čistenie pod tlakom pomocou oceľových guľôčok, pilín, piesku al. iného materiálu, pri ktorom sa z povrchu výrobku odstránia nerovnosti; les. čistenie kmeňov prirodzené odpadávanie spodných haluzí odumretých pre nedostatok svetla
4. (čo, koho) ▶ odstraňovať nevyhovujúcich jednotlivcov: predátory čistia prírodu od chorých a uhynutých zvierat; masové etnické čistenie; Delostrelectvo začalo čistiť predmostie a zabezpečovať prielom pre obidve armády. [H. Zelinová]
◘ fraz. čistiť niekomu žalúdok dohovárať niekomu
▷ opak. čistievať -va -vajú -val; dok. ↗ očistiť, vyčistiť

čistiť, -í, -ia, rozk. -sti/-sť nedok. (čo)

1. zbavovať nečistoty, špiny, škvŕn, robiť čistým: č. dvor, č. šaty, topánky, odev, č. si zuby, nechty, č. stroje, č. okná; č. kone, voly; č. kľučky a) leštiť; b) pren. pejor. hľadať protekciu (obyč. v úradoch)

● hovor. č. niekomu žalúdok, č. niekoho vyčítať dakomu chyby, nedostatky, karhať dakoho;

2. zbavovať cudzích, znehodnocujúcich primiešanín, prímesí; rafinovať: č. olej, naftu, benzín; č. zrno cúdiť; voj. č. územie, č. terén (od nepriateľských jednotiek) likvidovať rozprášené nepriateľské jednotky na dobytom území;

3. zbavovať niečoho nepotrebného; lúpať; škriabať: č. jablko; č. zemiaky;

opak. čistievať, -a, -ajú;

dok. očistiť, k 1, 2 i vyčistiť

|| čistiť sa

1. stávať sa čistým, priezračným: voda, víno sa čistí; nebo, obloha sa čistí vyjasnieva; rana sa čistí prestáva hnisať

● hovor. či sa ti rozum čistí? o veľkej hlúposti, o veľmi nerozumnom počínaní; blaznieš?

2. hovor. o samiciach zvierat: krava sa čistí odchádza z nej lôžko po otelení;

3. zried. očisťovať sa, ospravedlňovať sa: Bolo by nedôstojné vysvetľovať, čistiť sa pred ženou, ktorá nikdy nemala čistej myšlienky. (Kuk.);

opak. čistievať sa;

dok. k 1 vyčistiť sa, k 1, 2, 3 očistiť sa

vyčistiť, -í, -ia, rozk. -i dok. (čo)

1. urobiť čistým, zbaviť nečistoty: v. topánky, šaty, v. pôdu od buriny; Žúrik dal vyčistiť koryto potoka. (Vaj.) Hovorí sa, že búrka vyčistí povetrie. (Jégé)

● hovor. v. dakomu žalúdok dohovoriť mu ostro, urobiť mu výčitky;

2. expr. zbaviť niečoho nežiadúceho, nevyhovujúceho, odstrániť niečo nevyhovujúce, nežiadúce: v. zákop, miesto; v. protivlastenecké hniezdo (Letz);

nedok. vyčisťovať, -uje, -ujú i vyčíšťať, -a, -ajú

|| vyčistiť sa stať sa čistým: rieka sa vyčistila; obloha sa vyčistila vyjasnila

vyčistiť dk čo
1. zbaviť nečistoty, očistiť: (otec) Sstefanowj poručze gednu kopaničzku w Buorowy, abi wiczjstil a užywal (OČOVÁ 1609); Puskar aby zbrogu wseczku zameczku wyczistil (LIETAVA 1657); (lúku) želgari z dowoleni pana wičistily (SELEŠŤANY 1742); emundo: wyčistjm (AP 1769); (zem) má sa nekolikrát prewrácati, od zeliny a korenkov pekne wičistiti (SN 1772); kteri kun ma usta nečista, tak mu gich wičist (RG 18. st)
2. zbaviť sa niečoho nežiadúceho, odstrániť niečo nevyhovujúce: polewki z petružele warene su uzitečne, nebo zeni wicisčugi (RN 17.-18. st)
F. v. prísahu zbaviť sa obvinenia: Mateg y z Gelenu vpadagi w podezreny, protož magi swu prisahu wyčistyty (HLOHOVEC 1592); v. skrze spoveď zbaviť sa hriechu, vyspovedať sa: gest za potreby swe swedomy skrze skrussenu spowed wičistity; reč v. opraviť: orationem emendavit: reč swu wyčistil (WU 1750)
3. med vyliečiť: kone každy gednakim lekarstwom hogil tak, žeby guž gednuc od oparu wyčistit mohly (FOLKUŠOVÁ 1766); (kone) gakukolwek nemoc w sebe magu, wičisti s nich a zdrawe budu (HK 18. st); vyčisťovať, vyčistievať ndk k 1: masstale lopatu wičistuwagj (KoB 1666); metla kuty wyčissťuge, káránj mládež zostruge (DA 1751); elapido: wyčisstugem (KS 1763); rozkazugi tobe, aby sy ty sám wssem bratrum sstrewice wičisstuwal (VP 1764); k 2: agaricum, wlastni geho mocz gest matku wičystiewaty (MT 17. st); oliva: w ussy hnyz w nych wyčystuge y zwredowany liečzy (HL 17. st); ruta wicistuge matku po porode (RN 17.-18. st); izop pljce wyčisstuge (MBF 1721);
x. pren almužna sspiny dussy nasseg wyčistuge (SK 1697) podporuje odpustenie hriechov; vyčistiť sa dk
1. očistiť sa: wezmi dobru misel, boži drewec a matu, war a naliweg koni do ust, tak se mu wičistga (RG 18. st)
2. zbaviť sa obvinenia, obhájiť sa: Andreas P. s kradezi wicsistit sa nemuze (S. ĽUPČA 1736); vyčisťovať sa ndk vyjasňovať sa: disserenat: wygasňuge se, wyčjssťuge se (KS 1763)