Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

vyčítať1 -a dok.

1. čítaním si osvojiť, zistiť: v-né myšlienky

2. vypozorovať, vyrozumieť: z očí mu v-l nespokojnosť, túžbu

v. kapitolu niekomu zahrnúť výčitkami niekoho;

nedok. vyčitovať1


vyčítať2 -a nedok. i dok., vyčitovať2 nedok. s výčitkou pripomínať, pripomenúť; vyslovovať, vysloviť výčitky; predhadzovať: v. deťom nevďačnosť; kritik v-l autorovi, že má v texte veľa nepresností; do smrti si to bude v.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vyčítať ‑a ‑ajú dok. (čítaním zistiť)
vyčítať ‑a ‑ajú nedok. i dok. (vyslovovať, vysloviť výčitky)

čítať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ vnímať zrakom text, príp. ho nahlas reprodukovať: č. knihu, noviny, elektronickú poštu; č. pomaly, zreteľne, plynule; celý večer som si čítala; informačné, dôkladné, opakované čítanie; pustiť sa, zahĺbiť sa do čítania; našu stránku práve číta 28 návštevníkov; príbeh je taký pôvabný, že sa číta na dúšok; č. noty poznať ich; č. korektúry kontrolovať, opravovať, dopĺňať text v procese prípravy do tlače; liečebné čítanie podporujúce priebeh liečenia a uzdravovania; čítanie na pokračovanie rozhlasová relácia približujúca umelecké dielo po častiach; čítané správy bez zvukového, obrazového záznamu oznamovaných udalostí; čítaný reklamný oznam len prečítaný redaktorom; Vždy budú ľudia, ktorých koníčkom bude čítanie kníh. [NP 1995]
2. (čo (komu); z čoho/v čom/na čom) ▶ zisťovať z vonkajších prejavov človeka, poznávať, domýšľať sa: č. niekomu z očí, v očiach; č. z tváre; č. na nose; čítala mu na tvári strach; č. niekomu myšlienky, z duše dovtípiť sa, čo si myslí □ čítať z pier vnímať slová sledovaním pier
3. (čo; z čoho) ▶ niečo nejakým spôsobom vnímať, hodnotiť, interpretovať: pravidlo sa dá č. dvojako; spôsob čítania situácie; vedieť č. mapu vedieť sa orientovať podľa nej; Postupne sa učí čítať z črepov, už vie oceniť ich význam a hodnotu toho, čo nám zostalo po predkoch. [V. Ferko]
4. (čo; ø) ▶ hmatom vnímať význam znakov bodového písma: č. bodové písmo; v čítaní Braillovho písma urobil veľké pokroky
5. inform. (čo) ▶ zachytávať rozličné impulzy, znaky, značky, obrazce, kódy, analyzovať a spracúvať ich: č. záznam disku; č. informácie z pamäte počítača; prehliadač číta dokumenty; čítanie magnetických kariet; čítanie dát z CD
6. (z čoho) ▶ hádať životné osudy podľa istých znakov, predpovedať, veštiť: č. z hviezd, z ruky, z dlaní, z kariet
7. hovor. (čo) ▶ zisťovať počet, množstvo; počítať, rátať: č. peniaze; Naráža pivo, do chladničky ukladá malinovku a s obľubou číta poháre a poháriky. [P. Kováčik]
fraz. hovorí, akoby z knihy čítal smelo, múdro; čítať medzi riadkami chápať pravý zmysel; čítať niekomu levity dohovárať mu; za bieleho dňa hviezdy čítať leňošiť
opak. čítavať -va -vajú -val; dok. k 1 – 5prečítať, k 6vyčítať, k 7sčítať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dohovárať pripomínať niečo s výčitkou • dovrávať: márne mu dohovárali, dovrávali za neskoré príchodyvyčítaťvyčitovaťmenej vhodné vytýkať (prísnejšie dohovárať): vyčítali jej nevďačnosťmentorovaťpoúčať (nevhodným, povýšeneckým spôsobom dohovárať): mentorovaním nič nedosiahnešnapomínaťhovor. predhadzovať: napomínali ho za klamstvo; predhadzovali jej, že sa nestará o detikarhaťhrešiť (prísne dohovárať za nesprávne konanie): karhala syna za bitkárstvoexpr.: krstiťmydliťharušiťharusiťfraz. prehovárať/hovoriť do dušefraz. expr.: vyhadzovať na očičistiť žalúdok (niekomu) • subšt. pucovať


hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávaťhromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetkoexpr. hromovaťzastar. hriemať (Krčméry)expr.: brýzgaťharusiťharušiťcifrovaťhovor. expr.: šľakovaťbohovaťstobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiškliaťpreklínaťkniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľajeexpr. zastar. teremtetovať

2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúvanapomínaťvyčítaťdohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli tichoprekárať: žena ho tresce a prekáraexpr.: krstiťmydliťkresaťharusiťharušiťzvŕtaťhovor. zastar. štrôfaťhrub.: kefovaťďobaťďubaťsubšt. pucovať • zried. hriakať

3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sapreviňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatikeprestupovať: prestupuje predpisy, zákon


karhať prísne napomínať niekoho za nesprávne konanie • hrešiť: rodičia karhajú, hrešia synavyčítaťdohovárať (karhať miernejším spôsobom): vyčíta mu ľahostajnosť; dohovára mu, že nesplnil sľubnapomínať (mierne karhať) • expr.: krstiťmydliťharušiťharusiťhovor. zastar. štrôfaťzried. hriakaťsubšt. pucovať: krstí, mydlí deti, že narobili neporiadokmentorovaťpoúčať (často nevhodným spôsobom nabádať k dobrému správaniu) • trestať (napomínaním uložiť trest): karhá, trestá ho za neposlušnosťpranierovať (verejne karhať): pranierujú ich za chybyfraz. expr.: hovoriť do dušečistiť niekomu hlavufraz. kniž. čítať niekomu levitynespis. kárať


kritizovať hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky • odsudzovať: kritizovať názory niekoho; odsudzujú postup pri prijímaní uchádzačovzavrhovať (odmietať ako nevhodné): zavrhuje pokrytectvopranierovať (verejne): pranierovanie administratívyfraz. stavať na pranier (verejne kritizovať): neváhali básnika stavať na praniersúdiť (vynášať posudok o niekom, o niečom): jeho nedostatky prísne súdiexpr. biľagovať (verejne obviňovať, negatívne označovať) • posudzovať (neoprávnene kritizovať): Neposudzuj iných!vyčítať: vyčítať autorovi nedôslednosť, kritizovať autora za nedôslednosťexpr. bičovať (nemilosrdne kritizovať): nevyberane bičoval jeho slabostipren. expr. rezať (ostro kritizovať): novinár ostro reže do pomerovhovor. expr. podávať si (vyberať si za predmet kritiky): teraz si kritici podávajú najnovšiu inscenáciu v divadlepejor. kritikárčiť (neodborne kritizovať)


pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


vyčítať1 p. pochopiť 1


vyčítať2 prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, vyslovovať výčitky • vyčitovaťvyčitúvaťrobiť výčitky: vyčítajú, vyčitujú nám nedôslednosť; robí synovi výčitky, že sa neučísubšt. vytýkať: vytýkala mužovi neverupredhadzovaťpripomínať (hovoriť s výčitkou): ustavične niekomu predhadzovať, pripomínať jeho chybyfraz. expr. vyhadzovať na oči: vyhadzuje žene na oči neporiadnosťfraz. prehovárať do duše: prehovára mu do duše, že je voči rodine nespravodlivýkritizovať: kritizovať autora za povrchnosť, vyčítať autorovi povrchnosť


vyhrešiť hrešením varovať, napomenúť (za niečo zlé, neželateľné, nenáležité a pod.) • pokarhať: vyhrešiť, pokarhať žiaka pred celou triedouzried. vykarhať: vykarhať dieťaexpr.: vykrstiťvyctiťvycúdiťvyčepčiť: vykrstili ma, vyctili ma ako malého chlapcazried. vyčiniť: poriadne mu vyčinila za neposlušnosťhovor. expr.: znosiťzvoziťskresaťskosiťzmydliť (bezohľadne): znosiť, zvoziť niekoho pod čiernu zemexpr. vykliať: otec ma vyklialskritizovaťpren. expr. sfúknuť (vyhrešiť poukázaním na chyby, nedostatky): skritizoval ho za jeho postojsubšt.: zrajtovať • spucovať (bezohľadne, ostro) • expr. vyhanbiť (hrešením zahanbiť) • hovor.: vyzvŕtaťvyštrôfať: mať ju poriadne vyzvŕtala, vyštrôfala za neskorý návratvyvadiť sa (s niekým) • vynadať (niekomu) • fraz.: vyčítať kapitolu (zahrnúť výčitkami, hrešením): veď ja mu vyčítam kapitolu, keď sa vráti domovnár. vyharušiť (Stodola)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

čítať, -a, -ajú nedok. (čo i bezpredm.)

1. vnímať zrakom, prípadne i nahlas reprodukovať niečo písané al. tlačené: č. knihy, noviny, literatúru, vyhlášku; č. z knihy; č. potichu, nahlas; č. klasikov klasickú literatúru

hovorí, akoby z knihy čítal smelo, plynne; Klameš, akoby z knihy čítal (Gab.) bez rozpakov, bezočivo; č. niekomu kázeň, lekciu karhať, napomínať ho; č. medzi riadkami domýšľať si pravdu, skutočnosť, o ktorej sa priamo nepíše;

2. zisťovať z vonkajších prejavov, poznávať, pozorovať: č. niekomu niečo z tváre, na tvári; č. niekomu v duši; č. niekomu niečo na očiach, v očiach; č. niekomu myšlienky; Vedel čítať na tvárach ľudí. (Ondr.) To mu bolo na konci nosa čítať (Kal.) jeho výzor to zjavne prezrádzal.

3. ľud. rátať, spočítavať: č. peniaze (Heč.); Kto číta tie slzy, čo v samote padajú? (Sládk.) Berta čítala bielizeň do prania. (Jégé)

žart. za bieleho dňa hviezdy č. leňošiť, darebáčiť;

opak. čítavať, -a, -ajú;

dok. k 1 prečítať, k 2 vyčítať, k 3 sčítať, spočítať


vyčítať1, -a, -ajú dok.

1. (čo; čo z čoho) čítaním zistiť, spoznať: vyčítaná fáza (Fel.); Prišlo jej na um, čo u richtára vyčítali z písma. (Tim.) Viacej ako ľudskú múdrosť nevyčítaš. (Jes-á)

2. v. kapitolu niekomu urobiť výčitky;

3. (čo z čoho) pohľadom zistiť, vypozorovať, vyrozumieť: Pozreli si do očú a vyčítali z nich všetku istotu. (Jégé) Sýkora z rozpakov Belanky vyčítal, že zvesť je pravdivá. (Urb.)

4. zastar. (čo) odpočítať, odrátať: Otec jej vyčítal na stôl dva desiatniky. (Vans.) Krst zahrnul vyčítané peniažteky nazad do mešteka. (Kuk.);

nedok. k 2-4 vyčitovať1, -uje, -ujú


vyčítať2, -a, -ajú i vyčitovať2, -uje, -ujú nedok. (čo komu) prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, robiť výčitky, vytýkať: Vyčítali jej, že je nevďačná. (Vans.) Do smrti mi to bude vyčítať. (Barč.) Matiáš vyčitoval sedliakovi jeho nevďačnosť. (Kal.);

opak. vyčítavať i vyčitúvať1, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

vyčítať nedokonavé sloveso
(ja) vyčítam VKesa+; (ty) vyčítaš VKesb+; (on, ona, ono) vyčíta VKesc+; (my) vyčítame VKepa+; (vy) vyčítate VKepb+; (oni, ony) vyčítajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) vyčítal VLesam+; (ona) vyčítala VLesaf+; (ono) vyčítalo VLesan+; (oni, ony) vyčítali VLepah+;
(ty) vyčítaj! VMesb+; (my) vyčítajme! VMepa+; (vy) vyčítajte! VMepb+;
(nejako) vyčítajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

vyčítať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor