vulkán -u/-a m. sopka: aktívny, podmorský v.;
vulkanický príd.: hornina v-ého pôvodu
vulkán -nu/-na pl. N -ny m.
vulkán -u/-a m. ‹VM› miesto, často kužeľovitý vrch, kde prenikla al. preniká na zemský povrch žeravá, tekutá magma, sopka (podľa rím. boha ohňa Vulkána);
vulkanický príd.: v-á činnosť sopečná; geol. v-á hornina vzniknutá sopečnou činnosťou;
vulkanicky prísl.
sopka miesto, na ktorom prenikla al. preniká na zemský povrch magma • vulkán: aktívna, podmorská sopka, aktívny, podmorský vulkán; výbuch sopky, vulkána
vulkán p. sopka
Vulkán, -a m. rímsky boh ohňa
vulkán, -u/-a m. kužeľovitý al. kopcovitý vrch, ktorý vznikol na mieste, kde cez sopúch vystúpila magma a rozliala sa po povrchu zeme, sopka: vyhasnutý v., podmorský v.; pren. Celý vulkán žiarlivosti zaplavil jej dušu (Tim.) stala sa veľmi žiarlivou;
vulkánový príd.: tech. v. olej nerafinovaný, mazací
Vulkán m mytol v rímskej mytológii boh ohňa: (Minerwa) ty wecy (zbroj pre Telemacha) pak w prawde zaopatrila w Etne wyhnách od Wulkána (PT 1778)