vtipný príd.
1. kt. má vtip (význ. 1); svedčiaci o tom, dôvtipný: v., bystrý človek; v-á hlava, v. postreh
2. (duchaplne) žartovný: v-é rozprávanie, v-á poznámka;
vtipne prísl.: v. reagovať;
vtipnosť -i ž.
vtipne 2. st. -nejšie prísl.
vtipne 1. porov. vtipný 2. p. žartovne
žartovne veselým, žartovným spôsobom, zo žartu, nie vážne (op. vážne) • žartom: žartovne, žartom prehodil pár slov • vtipne • humorne • humoristicky: vtipne, humorne, humoristicky spracovaná téma • prekáravo: prekáravo sa prihovoril dievčaťu • figliarsky • šibalsky • expr.: huncútsky • furtácky: figliarsky, šibalsky odpovedala na jeho ponuku; huncútsky, furtácky mu položil niekoľko otázok • hovor. špásovne • expr. laškovne: špásovne, laškovne hovoriť o svojich kúskoch • nár.: podkúšavo • prehárčavo • subšt. švandovne • subšt. a vulg. srandovne
porov. aj žartovný 1
vtipný príd. majúci duchaplnosť, bystrosť, dôvtip: v. človek a) žartovný, b) bystrý; v. nápad; v-á poznámka bystrá, duchaplná; v-á hra rozumná, dôvtipná; v-á hlava bystrý, rozumný človek;
vtipne prísl.: v. hovoriť; v. odpovedať;
vtipnosť, -ti ž.