vtedy zám. ukaz. príslov.
1. ukazuje na minulosť pomenovanú predtým, v tom čase: v. bolo všetko ináč; syn mal v. päť rokov
2. v rámci nadradenej vety odkazuje na charakter podradenej, v tom prípade: zákaz platí aj v., keď, ak ...
vtedy zám. ukazovacie príslovkové
vtedy prísl.
1. v tom čase, v tej dobe (vzhľadom na určité bližšie časové určenia): Vtedy bolo ináč. (Vaj.) Káva sa vtedy nepila. (Kuk.) Martin mal vtedy okolo 2000 obyvateľov. (Krčm.); kedy bude, vtedy bude (Taj.) kedykoľvek, hocikedy;
2. v tom prípade: Okovy budú aj vtedy okovami, keď ich vlastný brat na ruky položí. (Urb.) Keby aj bolo dosť, ani vtedy nesmie. (Jil.)
vtedy zám prísl 1. ukazuje na minulosť pomenovanú predtým, v tom čase: (Jano a Martin) pasly wtedy statek w horach (H. JASENO 1716); swiedek ssel prawe wtedy do pola (TURIEC 1717); Ondreg wtedy proty poctiwosty p. Plathy J. mluwil (L. MIKULÁŠ 1765) 2. v rámci nadradenej vety odkazuje na charakter podradenej vety, v tom prípade: když te nejlépe objíma, vtedy te nejvíc šidíva (PV 1637); (ovca) wtedy blacy, když od ginych samotna se strati (GV 1755); kdiž budež dogit, wtedy postaw hrnček hore dnom (HK 18. st); gečmen se wtedy neglepssj sege, kdis se pod branu prassj a na to desst pripadne (PR 18. st)