vták, -a, mn. č. -ci/-ky m. operený stavovec majúci schopnosť lietať: spevavý, lesný, dravý v.; sťahovavý v.;
pren. žart. o neposednom, túlavom človeku Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. (prísl.); voľný ako v. o slobodnom, neviazanom človekovi; letieť ako v. veľmi sa ponáhľať; vtáka na udicu a ryby na lep chytať o márnej práci; Taký vták sa hnusí, čo do vlastného hniezda trúsi (prísl.) opovrhujeme človekom, ktorý ohovára vlastné prostredie, svojich najbližších; pren. expr. oceľový v. lietadlo; pren. to je (pekný, dobrý) v. prešibaný človek, naničhodník; nebezpečný v. zlý, nebezpečný človek; vták-ohnivák rozprávková bytosť;
vtáčí, -ia, -ie príd.
1. patriaci vtákovi, pochádzajúci od vtáka al od vtákov: v. zobák, v-ie pero, v-ie hniezdo; expr. v. koncert čvirikanie vtákov;
2. v názvoch rastlín, predmetov a vecí: v. zob krovina z čeľade olivovitých; v-ia noha druh poľnej bliny; v-ia prilba druh lesnej byliny
● kuch. v-ie mlieko mliečny vanilkový krém so snehovými haluškami; v-ia perspektíva pohľad z (veľkej) výšky; Všetko má (doma) okrem vtáčieho mlieka (prísl.) o veľmi bohatom človekovi;
vtáčisko, -a, -čisk str. i m. zvel. expr.