vták -a mn. -ky/-ci A -ky/-ov m. operený stavovec so schopnosťou lietať: spevavý, sťahovavý v.
● byť voľný ako v. neviazaný, bezstarostný; v-a poznáš po perí, človeka po reči;
vtačí, vtáčí príd.
1. ku vták: v-ie krídla, v. spev, v-ie hniezdo; v. → zob; v-ia perspektíva pohľad z výšky i pren. rozhľadenosť, nadhľad
2. kuch. v-ie → mlieko
3. v odb. názvoch bližšie určuje druh: čerešňa v-ia
● nič mu nechýba, iba v-ie mlieko má sa veľmi dobre;
vtáčik -a/-čka mn. N a A -y m.
1. zdrob. k vták
2. kuch. → španielsky v.
● iron. to je pekný, dobrý v. prefíkanec, huncút; keď v-čka lapajú, pekne mu spievajú, pískajú pri nahováraní na niečo sa veľa sľubuje
naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva
vták 1. operený stavovec schopný lietať: dravý vták, spevavý vták • expr. operenec: kŕdeľ operencov • vtáča • vtáčik (obyč. mláďa vtáka al. malý vták): na oblok sadlo vtáča; vtáčiky odlietajú • expr. letáčik
2. p. začiatočník
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)
vták, -a, mn. č. -ci/-ky m. operený stavovec majúci schopnosť lietať: spevavý, lesný, dravý v.; sťahovavý v.;
pren. žart. o neposednom, túlavom človeku Vtáka poznáš po perí, človeka po reči. (prísl.); voľný ako v. o slobodnom, neviazanom človekovi; letieť ako v. veľmi sa ponáhľať; vtáka na udicu a ryby na lep chytať o márnej práci; Taký vták sa hnusí, čo do vlastného hniezda trúsi (prísl.) opovrhujeme človekom, ktorý ohovára vlastné prostredie, svojich najbližších; pren. expr. oceľový v. lietadlo; pren. to je (pekný, dobrý) v. prešibaný človek, naničhodník; nebezpečný v. zlý, nebezpečný človek; vták-ohnivák rozprávková bytosť;
vtáčí, -ia, -ie príd.
1. patriaci vtákovi, pochádzajúci od vtáka al od vtákov: v. zobák, v-ie pero, v-ie hniezdo; expr. v. koncert čvirikanie vtákov;
2. v názvoch rastlín, predmetov a vecí: v. zob krovina z čeľade olivovitých; v-ia noha druh poľnej bliny; v-ia prilba druh lesnej byliny
● kuch. v-ie mlieko mliečny vanilkový krém so snehovými haluškami; v-ia perspektíva pohľad z (veľkej) výšky; Všetko má (doma) okrem vtáčieho mlieka (prísl.) o veľmi bohatom človekovi;
vtáčisko, -a, -čisk str. i m. zvel. expr.
(jeden) vták; (bez) vtáka; (k) vtákovi; (vidím) vtáka; (hej) vták!; (o) vtákovi; (s) vtákom;
(štyria) vtáci; (bez) vtákov; (k) vtákom; (vidím) vtákov; (hej) vtáci!; (o) vtákoch; (s) vtákmi;
(štyri) vtáky; (bez) vtákov; (k) vtákom; (vidím) vtáky; (hej) vtáky!; (o) vtákoch; (s) vtákmi;