vták -a mn. -ky/-ci A -ky/-ov m. operený stavovec so schopnosťou lietať: spevavý, sťahovavý v.
● byť voľný ako v. neviazaný, bezstarostný; v-a poznáš po perí, človeka po reči;
vtačí, vtáčí príd.
1. ku vták: v-ie krídla, v. spev, v-ie hniezdo; v. → zob; v-ia perspektíva pohľad z výšky i pren. rozhľadenosť, nadhľad
2. kuch. v-ie → mlieko
3. v odb. názvoch bližšie určuje druh: čerešňa v-ia
● nič mu nechýba, iba v-ie mlieko má sa veľmi dobre;
vtáčik -a/-čka mn. N a A -y m.
1. zdrob. k vták
2. kuch. → španielsky v.
● iron. to je pekný, dobrý v. prefíkanec, huncút; keď v-čka lapajú, pekne mu spievajú, pískajú pri nahováraní na niečo sa veľa sľubuje
vtáčik p. vták 1
vták 1. operený stavovec schopný lietať: dravý vták, spevavý vták • expr. operenec: kŕdeľ operencov • vtáča • vtáčik (obyč. mláďa vtáka al. malý vták): na oblok sadlo vtáča; vtáčiky odlietajú • expr. letáčik
2. p. začiatočník
vtáčik, -a/-čka, mn. č. -y m.
1. zdrob. mláďa vtáka, vtáča;
2. hovor. vták, vtáča (obyč. o malých vtákoch): štebotavý, pestrý v.; spievať ako v. pekne; pren. expr. (dobrý, pekný) v. o prešibanom človeku
● Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú (prísl.) o vábení, lákaní peknými sľubmi, peknými rečami; vtáčik-letáčik v rozprávkach obyč. v spojeniach nikde nechyrovať, nevídať (nevidieť) ani vtáčika-letáčika (vtáčka-letáčka) nevidno nič, čo by svedčilo o živote, niet známky života, niet ani živej duše: Putuje pustou krajinou, kde nieť ani vtáčika-letáčika. (Karv.)
3. kuch. španielsky v. zavinutý plnený hovädzí rezeň
(jeden) vtáčik; (bez) vtáčika, vtáčka; (k) vtáčkovi, vtáčikovi; (vidím) vtáčika, vtáčka; (hej) vtáčik!; (o) vtáčkovi, vtáčikovi; (s) vtáčikom, vtáčkom;
(štyri) vtáčiky, vtáčky; (bez) vtáčikov, vtáčkov; (k) vtáčikom, vtáčkom; (vidím) vtáčiky, vtáčky; (hej) vtáčiky, vtáčky!; (o) vtáčikoch, vtáčkoch; (s) vtáčikmi, vtáčkami;