vtáčik, -a/-čka, mn. č. -y m.
1. zdrob. mláďa vtáka, vtáča;
2. hovor. vták, vtáča (obyč. o malých vtákoch): štebotavý, pestrý v.; spievať ako v. pekne; pren. expr. (dobrý, pekný) v. o prešibanom človeku
● Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú (prísl.) o vábení, lákaní peknými sľubmi, peknými rečami; vtáčik-letáčik v rozprávkach obyč. v spojeniach nikde nechyrovať, nevídať (nevidieť) ani vtáčika-letáčika (vtáčka-letáčka) nevidno nič, čo by svedčilo o živote, niet známky života, niet ani živej duše: Putuje pustou krajinou, kde nieť ani vtáčika-letáčika. (Karv.)
3. kuch. španielsky v. zavinutý plnený hovädzí rezeň