vtáča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa vtáka;
vtáčatko -a -tiek s. zdrob.
vtáča p. vták 1
vták 1. operený stavovec schopný lietať: dravý vták, spevavý vták • expr. operenec: kŕdeľ operencov • vtáča • vtáčik (obyč. mláďa vtáka al. malý vták): na oblok sadlo vtáča; vtáčiky odlietajú • expr. letáčik
2. p. začiatočník
vtáča, -aťa, mn. č. -atá/-ence, -at/-enice str.
1. mláďa vtáka, vtáčik: Vtáčence bojazlivo pišťali. (Hor.); pren. vtáča lásky (Hlb.) začiatok lásky;
2. hovor. vták, vtáčik: Je ako vtáča v klietke zavreté. (Tim.);
vtáčatko, -a, -tiek str. zdrob.
(jedno) vtáča; (bez) vtáčaťa; (k) vtáčaťu; (vidím) vtáča; (hej) vtáča!; (o) vtáčati; (s) vtáčaťom;
(dve) vtáčence, vtáčatá; (bez) vtáčat, vtáčeniec; (k) vtáčatám, vtáčencom; (vidím) vtáčence, vtáčatá; (hej) vtáčence, vtáčatá!; (o) vtáčatách, vtáčencoch; (s) vtáčencami, vtáčatami;