povstupovať, -uje, -ujú dok. postupne vstúpiť: p. do družstva (napr. o roľníkoch)
● p. si do svedomia (Heč.) povyčitovať si niečo nepríjemné
vstúpiť, -i, -ia dok. (do čoho, kam)
1. vojsť, vkročiť niekam: v. do izby, v. dnu; Ak sa nič mimoriadneho nepridá, vstúpime ešte dnes na pôdu Čiernej hory (Kuk.); pren. Do Jankovho života vstúpilo čosi nové (Mor.) nastalo uňho; pren. Všetkým vstúpil smiech do silných zubov (Jil.) začali sa smiať.
● krv mu vstúpila do hlavy a) začervenal sa, b) nahneval sa; sláva mu vstúpila do hlavy stal sa namysleným, pyšným slzy mu vstúpili do očí rozplakal sa; víno mu vstúpilo do hlavy opil sa; nie je mu (jej) hoden (hodna) do šľapaje vstúpiť stojí oveľa nižšie (morálne); v. do seba uznať svoje chyby, začať sa kajať; v. niekomu do svedomia presvedčivo proti niekomu argumentovať; hovor. zastar. diabol vstúpil do niekoho o zlostnom, zlom človeku; v. niekomu do cesty prekaziť niekomu niečo;
2. stať sa členom nejakého kolektívu, nejakej organizácie: v. do JRD, do strany, do spolku; v. do stavu manželského; v. do rodinného zväzku; v. do vojska;
3. začať nejakú činnosť, akciu: v. do štrajku; v. do vojny; v. do zamestnania; v. do služby; pren. v. do života začať samostatne, nezávisle žiť; v. do platnosti začať platiť; kniž. v. v činnosť (Karv.) začať prácu; vstúpil do literatúry (Mráz) začal tvoriť; Keď sa vyučí a vstúpi do človečenstva (Kuk.) stane sa samostatným človekom. Vstúpila do sedemdesiateho roku (Vans.) započala sedemdesiaty rok života;
nedok. vstupovať, -uje, -ujú;
opak. vstupúvať, -a, -ajú
vstupovať, vstupúvať p. vstúpiť