vstup -u m.
1. vstúpenie (význ. 1), vstupovanie; vchod: povoliť v. na cudzie územie; v. zakázaný
2. miesto, kade sa vstupuje, vchod: strážený v. do budovy
3. vstúpenie (význ. 2, 3), vstupovanie: v. do strany; v. do vysielania; v. na medzinárodnú arénu
4. (fin. al. materiálne) prostriedky použité na začiatku procesu, op. výstup
príchod 1. miesto, kadiaľ sa prichádza • prístup: príchod, prístup na hrad je ľahký • odb. príjazd (miesto, kadiaľ sa prichádza vozidlom): príjazd ku garážam • vchod (miesto, kade sa vchádza) • vstup (miesto, kade sa vstupuje): strážený vstup do budovy
2. prídenie niekam: príchod pretekárov do cieľa • odb. príjazd (príchod na vozidle): príjazd jazdcov očakávajú o 15. hodine • expr. vpád (náhly, hlasný príchod): vpád rozjarených hostí
3. p. začiatok
vchod miesto, kade sa vchádza, vstupuje; vchádzanie, vstupovanie (op. východ): strážený vchod do budovy; vchod zakázaný • vstup: vstup do továrne; povoliť vstup na cudzie územie • vjazd (miesto, kade sa vchádza motorovým vozidlom; vojdenie motorovým vozidlom): úzky vjazd do garáže; zákaz vjazdu
vstup p. vchod
vstup, -u m.
1. príchod, vchod do niečoho, miesto, kde sa vstupuje, vchádza: v. do brány, do mesta;
2. vstúpenie, vojdenie, vkročenie niekam: To mŕtvy muž je, vstup však jeho premohol v dome všetku tmu. (Smrek.); povoliť niekomu v. niekam; v. zakázaný sem neslobodno vkročiť (výstraha);
3. vstúpenie do nejakej organizácie, do kolektívu, do pracovného pomeru ap.: v. do JRD, do strany, do manželstva, na vysokú školu; pren. Pri svojom vstupe do literatúry Rimbaud skoro nevzbudil pozornosť (Hlb.) na začiatku svojej literárnej činnosti.
● v. dodejín (napr. Slovanov) začiatok dejín (slovanov), prvé historické zprávy
(jeden) vstup; (bez) vstupu; (k) vstupu; (vidím) vstup; (hej) vstup!; (o) vstupe; (s) vstupom;
(tri) vstupy; (bez) vstupov; (k) vstupom; (vidím) vstupy; (hej) vstupy!; (o) vstupoch; (s) vstupmi;