Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

vstať -ne -nú dok.

1. zdvihnúť sa na nohy, postaviť sa (a obyč. opustiť miesto, zanechať činnosť ap.): prítomní v-li; v. z postele, v. od stola, od učenia; v. po chorobe prestať ležať

2. zobudiť sa a opustiť lôžko: v. zavčasu, v. (ne)odpočinutý

v. → ľavou nohou (z postele); bibl. v. z → mŕtvych;

nedok. vstávať -a

v-úc – líhajúc neprestajne; expr. vlasy mu → dupkom v-jú

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vstať ‑ne ‑nú vstal dok.

vstať vstane vstanú vstaň! vstal vstanúc vstanie dok.

-stať/81191±143 22.67: verbá inf. dok. 78009→78189
+68
−70
dostať/27792 stať/24789→24969
+68
−70
zostať/9271 ostať/5291 prestať/3179 vstať/2490 nastať/2050 potrestať/1294 zastať/933 prichystať/202 povstať/159 nachystať/144 zaostať/76 (12/339)

-tať/139989±143 2.20: verbá inf. dok. 103458→103638
+68
−70
dostať/27792 stať/24789→24969
+68
−70
zostať/9271 ostať/5291 spýtať/3898 prečítať/3795 prestať/3179 opýtať/2668 vstať/2490 nastať/2050 potrestať/1294 privítať/1028 zapamätať/996 (166/14917)

ožiť 1. nadobudnúť znova život • oživieťzastar. obžiť: zakliata princezná obžila (v rozprávkach)náb. vstať z mŕtvych

2. začať znova jestvovať • obnoviť saoživnúťobživnúťoživiť sa: v pamäti mu ožili, oživli spomienky; záujem ožil, oživil savzbudiť saprebudiť saobjaviť sa (znova): vzbudila, prebudila sa v ňom láska k športu; objavil sa mu úsmev na tváripoožívať (postupne, vo väčšom množstve): muchy na jar poožívajú

3. stať sa živším, živým, čulým • oživnúťoživieť: dom ožil, oživol, oživel deťmiokriaťobodrieťzbodrieťvzpružiť sa (znova nadobudnúť duševnú silu): v rodine okrial, obodrel; na dovolenke sa vzpružilrozveseliť sarozjariť sarozihrať sa (stať sa veselším, veselým; obyč. na kratší čas): v spoločnosti sa rozveselil, rozjaril; oči sa mu rozihralizried. rozžiť sa (F. Hečko)poožívať (postupne): deti akosi poožívali


postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstaťpovstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohárvzpriamiť sanapriamiť savztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčilzdvihnúť sazodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihlivzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stoluhovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať saschabrať sazrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sapovstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

2. zaujať miesto stojačky • stať sistať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k oblokuzastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňazaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniecpopostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvochnastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

3. p. vzoprieť sa 1, protestovať


vstať 1. dostať svoje telo do stojacej polohy (a obyč. zanechať istú činnosť, opustiť miesto a pod.) • postaviť sapovstať: bystro, rezko vstal, postavil sa na nohy; prítomní s úctou vstali, povstalivyskočiť (rýchlo, prudko vstať): vyskočil celý prekvapenýzdvihnúť sazodvihnúť sa: lenivo sa z(o)dvihol zo stoličkyvzchopiť sa: naraz sa vzchopí a odídehovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať sapozviechať saschabrať saschápať sa (s námahou, ťažko, neobratne a pod. vstať): celý dobitý nemohol sa (po)zviechať, schabrať zo zeme; ťažko sa schabre na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať): keď sa vzchápal, šiel k domupovstávaťpopostavovať sa (postupne, o viacerých jednotlivcoch)

2. zobudiť sa a zanechať lôžko: vstať neskoroprivstať si (vstať zavčasu): zajtra si musíme privstať o piatejexpr. zliezť (z postele): Zlezte už, inak zmeškáte!hovor. expr.: sterigať sasteperiť sazrepetiť sa (z postele): nechce sa mu sterigať, zrepetiť z postelevyskočiť (rýchlo vstať z postele): vyskočila a bežala do kúpeľne


zdvihnúť sa 1. dostať sa do vyššej polohy, do výšky (op. klesnúť) • zodvihnúť sadvihnúť sa: hmla sa (z)dvihla, zodvihla až napoludniestúpnuťvystúpiťvzduť sa: hladina vody do rána stúpla, vystúpilavstaťvztýčiť sa (zdvihnúť sa z ležiacej al. sediacej polohy): vstať z postelevyvýšiť sa: ruky sa vyvýšilihovor. expr. zrepetiť sa (s námahou, ťažko): zrepetil sa zo zemepodvihnúť sa (trocha sa zdvihnúť)

2. zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod. (op. klesnúť) • zodvihnúť sadvihnúť sazvýšiť sa: ceny paliva sa (z)dvihli, zvýšili; od zlosti sa mu zodvihol tlakvzrásťnarásť: sebavedomie deťom vzrástlo, narástlopovzniesť sazlepšiť sapozdvihnúť sazried. podvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): úroveň vyučovania sa povzniesla, zlepšila, pozdvihla

3. p. vzniknúť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vstať, vstane, -nú dok.

1. zdvihnúť sa, postaviť sa na nohy: v. z postele, zo stoličky, od stola

expr. vyzerá ani čo by z hrobu vstal o chorom a slabom človekovi; bibl. vstať z mŕtvych znova ožiť; vstal(-a) ľavou nohou z postele o človeku, ktorý má zlú náladu. Aká nadurená? Vstali ste ľavou nôžkou z postele? (Vaj.); vlasy mu dupkom vstali zľakol sa, zhrozil sa;

2. zobudiť sa a opustiť lôžko: v. ráno o 6 hodine, v. zavčasu, neskoro;

nedok. vstávať


vstávať, -a, -ajú nedok.

1. dvíhať sa z miesta, dvíhať sa na nohy: v. z postele, z lavice, od stola; pren. Keď slnce bude vstávať... (Hor.) vychádzať

hovor. vstávajúc-líhajúc neprestajne, neustále, ustavične; vlasy mu dupkom vstávajú je prestrašený, naľakaný;

2. zobúdzať sa opúšťať lôžko: v. ráno o 5. hodine, v. veľmi zavčasu;

dok. vstať

vstať dk
1. zdvihnúť sa, postaviť sa na nohy: Staniek druhy den wstawssi ssel domow (BECKOV 1508); krestiane, wstanťe, neprodlýwagťe (CC 1655); panny a dewečky magi hore wstati (SP 1696); wstáň, pospjchag prjtelkyno má (BlR 18. st); (Tobiáš s manželkou) wstali obadwa, modlili se (KB 1757); sudce prikazal gednemu z rady sweg wstatj (CS 18. st); wstanem a pujdem k otcy memu (CDu 18. st); coena desurgere: od večeri vstati (LD 18. st)
2. zobudiť sa, prebrať sa: dworane, yak nahle pan wstane, nech za nim powstupuge (BV 1652); kolkrat pres noc wstanem a wam owečkj moge služitj chcem (KT 1753); ani nespím, nečujem, hore nevstanem (AD 1770)
3. náb znovu ožiť, vstať z mŕtvych: když wstanete k modlenj, odpusstegte (BAg 1585); (Ježiš) wstal w treti den (CC 1655); Kristus zmrtwjch wstal (WO 1670); pán Kristus zmártvich vsztal (HPS 1752); mrtwj s mrtwjch wstawagj; tela nasse wstanu zase, hrobi swe nechagu (CS; Pie 18. st)
4. bibl vzniknúť: y wstal se zwuk z nebe (Le 1730); vstávať ndk
1. k 1: towarissy magy od swateho Mychala rano o cztyrech hodinach wstawaty (SKALICA 1669); o pol noci wstawal sem, abych tebe chwálu wzdáwal (Pane) (BlR 18. st); surgo: wstawam (AS 1728); assurgo: wstáwam (WU 1750); (czlowecze) kdj wstawas, lihas, wsudj kriz pred tebu mey (Káz 18. st)
F. kdo rano wstawa, tomu Buh dáwá (SiN 1678); kdož rano wstawa, daruw hojnich nabywa (PoP 1723); kto včas ráno vstáva, Boh ho požehnáva; on od strachu pada, wstawagu mu wlasy (GŠ 1758) je vystrašený
2. k 3: (o Kristovi) mnozy geg poznali, y mrtwy wstawali (KK 1709); (keď Kristus bol na kríži) z hrobu mrtwj wen vstawali (PoP 1723)


vstávať p. vstať


vstavovať p. vstať

wstať_1 wstať wstať_2 wstať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a vstal, aby si et se leva pour se
čosi zahundral a vstal grommela et se leva
potom vstal a prikázal puis se leva et dit
potom vstal a zišiel puis il se leva et descendit
prudko vstal a vyšiel il se leva brusquement et sortit
vstal a ihneď šiel se leva et alla aussitôt
vstal, pozdravil s úsmevom se leva, salua en souriant
vstal z ich lôžka levé de leur lit
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu