vstať, vstane, -nú dok.
1. zdvihnúť sa, postaviť sa na nohy: v. z postele, zo stoličky, od stola
● expr. vyzerá ani čo by z hrobu vstal o chorom a slabom človekovi; bibl. vstať z mŕtvych znova ožiť; vstal(-a) ľavou nohou z postele o človeku, ktorý má zlú náladu. Aká nadurená? Vstali ste ľavou nôžkou z postele? (Vaj.); vlasy mu dupkom vstali zľakol sa, zhrozil sa;
2. zobudiť sa a opustiť lôžko: v. ráno o 6 hodine, v. zavčasu, neskoro;
nedok. vstávať
vstávať, -a, -ajú nedok.
1. dvíhať sa z miesta, dvíhať sa na nohy: v. z postele, z lavice, od stola; pren. Keď slnce bude vstávať... (Hor.) vychádzať
● hovor. vstávajúc-líhajúc neprestajne, neustále, ustavične; vlasy mu dupkom vstávajú je prestrašený, naľakaný;
2. zobúdzať sa opúšťať lôžko: v. ráno o 5. hodine, v. veľmi zavčasu;
dok. vstať