vstať -ne -nú dok.
1. zdvihnúť sa na nohy, postaviť sa (a obyč. opustiť miesto, zanechať činnosť ap.): prítomní v-li; v. z postele, v. od stola, od učenia; v. po chorobe prestať ležať
2. zobudiť sa a opustiť lôžko: v. zavčasu, v. (ne)odpočinutý
● v. → ľavou nohou (z postele); bibl. v. z → mŕtvych;
nedok. vstávať -a
● v-úc – líhajúc neprestajne; expr. vlasy mu → dupkom v-jú
vstávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok.
ježiť sa 1. vzpriamovať sa do kolmej polohy • vstávať dupkom (o vlasoch, chlpoch, srsti a pod.): vlasy sa mu od hrôzy ježia, vstávajú dupkom • expr. čeperiť sa (o perí vtákov): vrabce sa čeperia • šuchoriť sa
2. p. hnevať sa
vstávať porov. vstať, p. zbierať sa 2
zbierať sa 1. spájať sa dovedna, na jedno miesto • zhromažďovať sa • hromadiť sa: mračná sa na oblohe zbierajú, zhromažďujú, hromadia • zbiehať sa: sliny sa mu v ústach zbiehajú • kopiť sa • nakopovať sa • vrstviť sa • vŕšiť sa • navršovať sa • navrstvovať sa (v hromadách, vrstvách): na stole sa mu kopia, vrstvia spisy
2. stavať sa na nohy • vstávať • dvíhať sa: ustatý ledva sa zbiera zo stoličky; vstávať, dvíhať sa zo zeme • expr. viechať sa (ťarbavo, váhavo): rozospatý viecha sa z postele
3. p. hnisať
vstať, vstane, -nú dok.
1. zdvihnúť sa, postaviť sa na nohy: v. z postele, zo stoličky, od stola
● expr. vyzerá ani čo by z hrobu vstal o chorom a slabom človekovi; bibl. vstať z mŕtvych znova ožiť; vstal(-a) ľavou nohou z postele o človeku, ktorý má zlú náladu. Aká nadurená? Vstali ste ľavou nôžkou z postele? (Vaj.); vlasy mu dupkom vstali zľakol sa, zhrozil sa;
2. zobudiť sa a opustiť lôžko: v. ráno o 6 hodine, v. zavčasu, neskoro;
nedok. vstávať
vstávať, -a, -ajú nedok.
1. dvíhať sa z miesta, dvíhať sa na nohy: v. z postele, z lavice, od stola; pren. Keď slnce bude vstávať... (Hor.) vychádzať
● hovor. vstávajúc-líhajúc neprestajne, neustále, ustavične; vlasy mu dupkom vstávajú je prestrašený, naľakaný;
2. zobúdzať sa opúšťať lôžko: v. ráno o 5. hodine, v. veľmi zavčasu;
dok. vstať
vstať dk 1. zdvihnúť sa, postaviť sa na nohy: Staniek druhy den wstawssi ssel domow (BECKOV 1508); krestiane, wstanťe, neprodlýwagťe (CC 1655); panny a dewečky magi hore wstati (SP 1696); wstáň, pospjchag prjtelkyno má (BlR 18. st); (Tobiáš s manželkou) wstali obadwa, modlili se (KB 1757); sudce prikazal gednemu z rady sweg wstatj (CS 18. st); wstanem a pujdem k otcy memu (CDu 18. st); coena desurgere: od večeri vstati (LD 18. st) 2. zobudiť sa, prebrať sa: dworane, yak nahle pan wstane, nech za nim powstupuge (BV 1652); kolkrat pres noc wstanem a wam owečkj moge služitj chcem (KT 1753); ani nespím, nečujem, hore nevstanem (AD 1770) 3. náb znovu ožiť, vstať z mŕtvych: když wstanete k modlenj, odpusstegte (BAg 1585); (Ježiš) wstal w treti den (CC 1655); Kristus zmrtwjch wstal (WO 1670); pán Kristus zmártvich vsztal (HPS 1752); mrtwj s mrtwjch wstawagj; tela nasse wstanu zase, hrobi swe nechagu (CS; Pie 18. st) 4. bibl vzniknúť: y wstal se zwuk z nebe (Le 1730); vstávať ndk 1. k 1: towarissy magy od swateho Mychala rano o cztyrech hodinach wstawaty (SKALICA 1669); o pol noci wstawal sem, abych tebe chwálu wzdáwal (Pane) (BlR 18. st); surgo: wstawam (AS 1728); assurgo: wstáwam (WU 1750); (czlowecze) kdj wstawas, lihas, wsudj kriz pred tebu mey (Káz 18. st) F. kdo rano wstawa, tomu Buh dáwá (SiN 1678); kdož rano wstawa, daruw hojnich nabywa (PoP 1723); kto včas ráno vstáva, Boh ho požehnáva; on od strachu pada, wstawagu mu wlasy (GŠ 1758) je vystrašený 2. k 3: (o Kristovi) mnozy geg poznali, y mrtwy wstawali (KK 1709); (keď Kristus bol na kríži) z hrobu mrtwj wen vstawali (PoP 1723)
vstávať p. vstať