vrt -u m.
1. vŕtanie (najmä do zeme): skúšobný, hlbinný v.
2. otvor takto utvorený; vývrt: upchatý v.; geologické v-y;
vrtný príd.: v-á vzorka; v-á veža; v. závod
vrt vrtu pl. N vrty I vrtmi m.
vrt vŕtaním vzniknutý otvor, najmä v zemi: naftové vrty • vývrt: vývrt v hornine
vrt, -u m.
1. záber vrtákom al. iným vŕtacím zariadením;
technol. pracovný postup vŕtacieho nástroja, vŕtačky a. iného vŕtacieho zariadenia pri obrábaní kovov, pri dobývaní nerastov, geologickom prieskume ap.; vŕtanie: urobiť niekoľko v-ov vrtákom;
2. otvor, ktorý vzniká po vŕtaní; vývrt: Prach, vyfukovaný z vrtov, zahalil mínerov. (Skal.)