vrstva, -y, -tiev ž.
1. množstvo nejakej hmoty, látky plošne rozloženej na povrchu niečoho al. medzi niečím: v. prachu, v. hliny, piesku, štrku; v. snehu, ľadu, inovate; pôdna v., v. ornice, prsti, humus, ílu; hrubá, tenká v., spodná, vrchná v.; ochranná v. (tuku, oleja), izolačné v.; geol.: zemská v. doskovitý útvar, v ktorom sa vyskytujú usadené horniny; priepustná (nepriepustná) v.; chem. fot. v. filmového pásu citlivá na svetlo; biol.: povrchová v. kože pokožka, epiderma; rohovitá v. kože obsahujúca rohovinu; bot. kambiálna v., lyková v. (pod kôrou drevín); geom. guľová v. časť gule, omedzená dvoma rovnobežnými rovinami;
2. spoločenská skupina: spoločenská v., široké v-y (ľudu, pracujúcich), pokrokové v-y obyvateľstva; stredné, vyššie, najvyššie v-y spoločnosti v triednej spoločnosti buržoázia a šľachta; vládnúca v.; široké čitateľské v-y;
3. nár. spôsob ukladania sena al. obilia: ukladať snopy na v-u (Fig.); Ak bude rosa, uschne (žito) vo vrstve. (Kuk.) Poďte (ukladať seno) do voza. No, teraz sa budem driapať do vrstvy! (Taj.);
vrstvový i vrstevný príd.: v. útvar v zemskej vrstve vrstvička, -y, -čiek ž. zdrob. k 1