vrkoč -a m. pletenec z vlasov: hrubý v., nosiť v-e;
vrkôčik -a m. zdrob.
vrkoč -ča pl. N -če m.
vrkoč, -a m. pletenec z vlasov; druh ženského (v minulosti i mužského) účesu: dlhý, hrubý v.; zapliesť vlasy do v-a; Vrkoč z hustých, gaštanových vlasov splýval jej dolu chrbtom. (Zúb.) Viera učesala si plavé vlasy na vrkoč. (Tim.) Ešte po starosvetsky nosil dlhé vrkoče. (Hor.);
vrkôčik, -a/-čka m. zdrob.
vrkoč [vr-, var-] m 1. druh účesu, pletenec z vlasov: tricha: wrkoče (DQ 1629); (Michal so spoločníkmi) obrali diewky a wrkocze gjm wzali (PEZINOK 1653); wrkoce swetlé (LIETAVA 1654); plocamos: wrkoč (KS 1763); Sadko na zadku dluhy wrkoč nosy (LEVOČA 1785); varkoc zapleteni (HOLOMNICA 1786) 2. pletenec vrkoču podobný: mlynar byl powinen mlyn na tri wrkocze uwazati (TRENČÍN 1589) P. atpn pana Wrkotcze (v Lipt. Hrádku 1501 SČL); -ok [-ek] dem k 1: cerni wrkoček (BLATNICA 1683)