vred -a/-u m. bolestivá zdurenina pri zápale tkaniva na koži, na sliznici: hnisavý v.; žalúdkový v.
● vo funkcii cit. vo výrazoch nesúhlasu, rozhorčenia: expr. (ba) kýho v-a! ešte čo!
vredový príd.: v-é ochorenie;
vriedok -dka m. zdrob.
epilepsia nervová choroba prejavujúca sa záchvatmi, kŕčmi • padúcnica • hovor.: zrádnik • psotník • mrcha choroba • zlá choroba • hovor. expr. beťah • nár.: vražobník • vred
vred 1. bolestivá zdurenina spôsobená zápalom tkaniva: boľavý vred, vyhodil sa mu vred • lek. furunkel
p. aj vyrážka
2. p. epilepsia
vred, -u/-a m.
1. bolestivá zdurenina spôsobená hnisavým zápalom tkaniva: boľavý, hnisavý v.; vyhodil sa mu v.; Hlavu má vredmi obsypanú. (Jaš.); lek.: povrchový v. furunkel; žalúdočný v., v. na dvanástniku; mäkký v. druh pohlavnej choroby; hovor. expr. zaobchádzať s niekým al. s niečím ako s v-om šetrne, opatrne;
pren. expr. niečo odporné, zlé, nepríjemné, nežiadúce; nešťastie, kliatba; nadávka nemravnému, zlému, bezcharakternému, podlému človeku: v. nevedomosti (Smrek.); v-y neresti (Karv.); v. krivdy (Heč.); (Advokátske kancelárie), tieto bolestné vredy na tele bezbranného ľudu! (Jil.) Nazval ma vredom. Ale — aký som ja vred? Či som nedal mnohým chudákom prácu? (min.) Vy vredy ľudstva, diabli hotoví! Kde srdce? (viezd.)
2. hovor. expr. používa sa vo výrazoch vyjadrujúcich nesúhlas, zápor, popieranie, rozhorčenie: ba v-a, kýho v-a! ešte čo!, čože; v. ho (tam) vie nikto nevie;
3. kraj. padúcnica, epilepsia: Ľudia boží, veď ju vred tají! Kŕče ju celú skrútili! Aj ju hádže! (Jil.); expr. trochu hrubé: v. ťa metal!, nech ťa v. mece!; aby ho v. hádzal (tam, kde je) kliatby pri rozhorčení;
vredový príd.: lek. v-é ochorenie; v. zápal kože s vredmi;
vredisko, -a, -dísk str. i m. zvel.
(jeden) vred; (bez) vredu, vreda; (k) vredu; (vidím) vred; (hej) vred!; (o) vrede; (s) vredom;
(tri) vredy; (bez) vredov; (k) vredom; (vidím) vredy; (hej) vredy!; (o) vredoch; (s) vredmi;