Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vrchol -u m.

1. najvyššie položená časť niečoho, vrcholok: v. stromu, veže, zasnežené v-y Tatier, vystúpiť na najvyšší v.; geom. v. uhla spoločný bod jeho ramien

2. najvyšší st., najvyššia úroveň: v. leta, v. dokonalosti, byť na v-e šťastia, dosiahnuť v.

to je (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia; v. ľadovca viditeľná časť nejakého problému ap.;

vrcholový príd.: v-é listy (rastliny); v-á stanica (lanovky); v. manažment vedenie podniku, organizácie ap.; v. šport smerujúci k najvyšším výkonom (v št. reprezentácii)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vrchol ‑u m.; vrcholový

vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoriavrcholokvrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domovkončiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatiervrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadneštít (vrchol vysokého vrchu): skalný štítvrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlívršok: vršok borovicetemeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchusochorecsokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smrekavršiak (Zúbek)

2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastiavyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol pleskniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenitkulminácia: kulminácia napätiakniž. maximum (op. minimum): maximum teploty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vrchol, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.

1. horná, vrchná, najvyššie sa nachádzajúca časť vrchu, stromu, prípadne budovy; najvyšší bod niečoho; vrcholec, vrch: v. hory, v. stromu, v. veže; zasnežené v-y Tatier; najvyšší v. pohoria; vrcholy hôrnych balvanov (Kras.); Na vrchole kopca sme sa zastavili. (Tomašč.) Jeho pohľad sa zachytil na vrcholoch bielych vŕb pri Váhu. (Bod.); bot. rastový v. časť rastlinného orgánu obsahujúca delivé pletivo, potrebné pre rast a stavbu orgánu; anat. v. podnebia najvyšší bod klenby podnebia; geol. v. vrásy najvyšší bod vrásového sedla (antiklinály);

2. geom. bod, v ktorom sa zbierajú napr. ramená uhla, dve stany mnohouholníka al. dve hrany mnohohranu al. mnohostena; priesečník krivky (napr. kužeľosečky) s jej osou: v. uhla, v. štvorca, v. trojuholníka, v. ihlana; v. paraboly, kužeľosečky;

3. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho; vyvrcholenie: v. dokonalosti; v. ľudského myslenia (Jaš.); dosiahnuť v. šťastia, blaženosti, v (svojich) túžob, snáh; byť na v-e moci, slávy; leto, sezóna, žatva je na v-e vrcholí; kniž. dostúpiť v-u vyvrcholiť

hovor. to e (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia, pohoršenia; to je (už) priveľa;

vrcholový príd.: bot. v. lístok, v. púčik na vrchole rastlinného orgánu (rastliny); geom. v. uhol (k danému uhlu) ktorý vzniká predĺžením ramena daného uhla cez jeho vrchol; dopr. v. tunel, v-á stanica (lanovky) na vrchole kopca, vrchu

Morfologický analyzátor

vrcholiť nedokonavé sloveso
(ja) vrcholím VKesa+; (ty) vrcholíš VKesb+; (on, ona, ono) vrcholí VKesc+; (my) vrcholíme VKepa+; (vy) vrcholíte VKepb+; (oni, ony) vrcholia VKepc+;

(ja som, ty si, on) vrcholil VLesam+; (ona) vrcholila VLesaf+; (ono) vrcholilo VLesan+; (oni, ony) vrcholili VLepah+;
(ty) vrchoľ! VMesb+; (my) vrchoľme! VMepa+; (vy) vrchoľte! VMepb+;
(nejako) vrcholiac VHe+;

vrchol podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) vrchol; (bez) vrcholu; (k) vrcholu; (vidím) vrchol; (o) vrchole; (s) vrcholom;

(štyri) vrcholy; (bez) vrcholov; (k) vrcholom; (vidím) vrcholy; (o) vrcholoch; (s) vrcholmi;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor