Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj subst

vrchol -u m.

1. najvyššie položená časť niečoho, vrcholok: v. stromu, veže, zasnežené v-y Tatier, vystúpiť na najvyšší v.; geom. v. uhla spoločný bod jeho ramien

2. najvyšší st., najvyššia úroveň: v. leta, v. dokonalosti, byť na v-e šťastia, dosiahnuť v.

to je (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia; v. ľadovca viditeľná časť nejakého problému ap.;

vrcholový príd.: v-é listy (rastliny); v-á stanica (lanovky); v. manažment vedenie podniku, organizácie ap.; v. šport smerujúci k najvyšším výkonom (v št. reprezentácii)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vrchol ‑u m.; vrcholový

vrchol -lu L -le pl. N -ly m.

-l/6844136±8029 2.62: substantíva m. neživ. N+A sg. 354662→352206
+1807
−1427
rozdiel/30457 zmysel/21411 l/19636 podiel/16425 stôl/14711 titul/12538 futbal/11500 materiál/10596 štýl/8507 model/6991 kostol/6657 hotel/6198 festival/6060 vrchol/6032 potenciál/5832 alkohol/5020
+99
−101
symbol/4872 mobil/4647 účel/4476 Izrael/4358 signál/4352 priemysel/4183 duel/4147 kapitál/3452→3503
+16
−17
mail/3364 areál/2987
+73
−78
(459/122746)

-ol/1311531±1995 4.35: substantíva m. neživ. N+A sg. 38406→37717
+511
−389
kostol/6657 vrchol/6032 alkohol/5020
+99
−101
symbol/4872 popol/1893 uhol/1547→1598
+168
−48
protokol/1528 Liverpool/1146 kotol/1123 uzol/1080 monopol/965 Neapol/661 mol/1322→606
+235
−240
(67/4536)

vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoriavrcholokvrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domovkončiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatiervrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadneštít (vrchol vysokého vrchu): skalný štítvrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlívršok: vršok borovicetemeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchusochorecsokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smrekavršiak (Zúbek)

2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastiavyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol pleskniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenitkulminácia: kulminácia napätiakniž. maximum (op. minimum): maximum teploty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vrchol, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.

1. horná, vrchná, najvyššie sa nachádzajúca časť vrchu, stromu, prípadne budovy; najvyšší bod niečoho; vrcholec, vrch: v. hory, v. stromu, v. veže; zasnežené v-y Tatier; najvyšší v. pohoria; vrcholy hôrnych balvanov (Kras.); Na vrchole kopca sme sa zastavili. (Tomašč.) Jeho pohľad sa zachytil na vrcholoch bielych vŕb pri Váhu. (Bod.); bot. rastový v. časť rastlinného orgánu obsahujúca delivé pletivo, potrebné pre rast a stavbu orgánu; anat. v. podnebia najvyšší bod klenby podnebia; geol. v. vrásy najvyšší bod vrásového sedla (antiklinály);

2. geom. bod, v ktorom sa zbierajú napr. ramená uhla, dve stany mnohouholníka al. dve hrany mnohohranu al. mnohostena; priesečník krivky (napr. kužeľosečky) s jej osou: v. uhla, v. štvorca, v. trojuholníka, v. ihlana; v. paraboly, kužeľosečky;

3. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho; vyvrcholenie: v. dokonalosti; v. ľudského myslenia (Jaš.); dosiahnuť v. šťastia, blaženosti, v (svojich) túžob, snáh; byť na v-e moci, slávy; leto, sezóna, žatva je na v-e vrcholí; kniž. dostúpiť v-u vyvrcholiť

hovor. to e (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia, pohoršenia; to je (už) priveľa;

vrcholový príd.: bot. v. lístok, v. púčik na vrchole rastlinného orgánu (rastliny); geom. v. uhol (k danému uhlu) ktorý vzniká predĺžením ramena daného uhla cez jeho vrchol; dopr. v. tunel, v-á stanica (lanovky) na vrchole kopca, vrchu

vrchol
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) vrchol
G (bez) vrcholu
D (k) vrcholu
A (vidím) vrchol
L (o) vrchole
I (s) vrcholom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) vrcholy
G (bez) vrcholov
D (k) vrcholom
A (vidím) vrcholy
L (o) vrcholoch
I (s) vrcholmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ktorej viaceré vrcholy et dont plusieurs sommets
minimálne 600 m na vrchole au moins 600 m en bosse
musel vystúpiť na vrchol dut monter sur le sommet
na vrchole druhej duny sur l'autre dune
nie však na vrcholoch mais pas aux sommets
sme sedeli na vrchole nous étions assis au sommet
viaceré vrcholy veľmi plusieurs sommets sont fort
vystúpiť na vrchol stacku monter sur le sommet du stack
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu