vrchol -u m.
1. najvyššie položená časť niečoho, vrcholok: v. stromu, veže, zasnežené v-y Tatier, vystúpiť na najvyšší v.; geom. v. uhla spoločný bod jeho ramien
2. najvyšší st., najvyššia úroveň: v. leta, v. dokonalosti, byť na v-e šťastia, dosiahnuť v.
● to je (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia; v. ľadovca viditeľná časť nejakého problému ap.;
vrcholový príd.: v-é listy (rastliny); v-á stanica (lanovky); v. manažment vedenie podniku, organizácie ap.; v. šport smerujúci k najvyšším výkonom (v št. reprezentácii)
vrchol -lu L -le pl. N -ly m.
vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoria • vrcholok • vrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domov • končiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatier • vrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadne • štít (vrchol vysokého vrchu): skalný štít • vrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlí • vršok: vršok borovice • temeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchu • sochorec • sokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smreka • vršiak (Zúbek)
2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastia • vyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol ples • kniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenit • kulminácia: kulminácia napätia • kniž. maximum (op. minimum): maximum teploty
vrchol, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. horná, vrchná, najvyššie sa nachádzajúca časť vrchu, stromu, prípadne budovy; najvyšší bod niečoho; vrcholec, vrch: v. hory, v. stromu, v. veže; zasnežené v-y Tatier; najvyšší v. pohoria; vrcholy hôrnych balvanov (Kras.); Na vrchole kopca sme sa zastavili. (Tomašč.) Jeho pohľad sa zachytil na vrcholoch bielych vŕb pri Váhu. (Bod.); bot. rastový v. časť rastlinného orgánu obsahujúca delivé pletivo, potrebné pre rast a stavbu orgánu; anat. v. podnebia najvyšší bod klenby podnebia; geol. v. vrásy najvyšší bod vrásového sedla (antiklinály);
2. geom. bod, v ktorom sa zbierajú napr. ramená uhla, dve stany mnohouholníka al. dve hrany mnohohranu al. mnohostena; priesečník krivky (napr. kužeľosečky) s jej osou: v. uhla, v. štvorca, v. trojuholníka, v. ihlana; v. paraboly, kužeľosečky;
3. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho; vyvrcholenie: v. dokonalosti; v. ľudského myslenia (Jaš.); dosiahnuť v. šťastia, blaženosti, v (svojich) túžob, snáh; byť na v-e moci, slávy; leto, sezóna, žatva je na v-e vrcholí; kniž. dostúpiť v-u vyvrcholiť
● hovor. to e (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia, pohoršenia; to je (už) priveľa;
vrcholový príd.: bot. v. lístok, v. púčik na vrchole rastlinného orgánu (rastliny); geom. v. uhol (k danému uhlu) ktorý vzniká predĺžením ramena daného uhla cez jeho vrchol; dopr. v. tunel, v-á stanica (lanovky) na vrchole kopca, vrchu