Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj hssj subst obce priezviská un

vrch -u m.

1. väčšia vyvýšenina v teréne, kopec: vysoký, strmý v., pásmo v-ov, vystúpiť na v.

2. svah, breh, kopec: ísť, ťahať (na bicykli) hore v-om

3. horná časť, horná plocha niečoho: naplniť nádobu až po samý v.; v. torty ozdobený šľahačkou; v. šiat časť od pása hore; driek;

vŕšok -ška, vŕštek -a m. zdrob. k 1, 2;

vršok -ška m.

1. zdrob. k 3

2. vrchovec: v. borovice

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
Teplý Vrch ‑ého ‑u L ‑om ‑u m.; Teplovršan ‑a mn. ‑ia m.; Teplovršanka ‑y ‑niek ž.; teplovršský
vrch ‑u m.

vrch vrchu pl. N vrchy I vrchmi m.

Babulicov Vrch -vho Vrchu m.

časť obce Kostolné;

Vršan, Babulicovovršan -na pl. N -nia m.;

Vršianka, Babulicovovršianka -ky -nok ž.;

vršiansky, babulicovovršiansky -ka -ke príd.


Černochov Vrch -vho Vrchu m.

časť mesta Stará Turá;

Vršan, Černochovovršan -na pl. N -nia m.;

Vršianka, Černochovovršianka -ky -nok ž.;

vršiansky, černochovovršiansky -ka -ke príd.


Hodulov Vrch -vho Vrchu m. časť obce Hrašné;

Vršan, Hodulovovršan -na pl. N -nia m.;

Vršianka, Hodulovovršianka -ky -nok ž.;

vršiansky, hodulovovršiansky -ka -ke príd.


Jašov Vrch -vho Vrchu L -vom Vrchu m. časť obce Klokoč;

Vršan, Jašovovršan -na pl. N -nia m.;

Vršianka, Jašovovršianka -ky -nok ž.;

vršiansky, jašovovršiansky -ka -ke príd.


Kamenný Vrch -ného Vrchu m. časť obce Lešť;

Kamennovršan, Vršan -na pl. N -nia m.;

Kamennovršianka, Vršianka -ky -nok ž.;

kamennovršiansky, vršiansky -ka -ke príd.


Krížny Vrch -neho Vrchu L -nom Vrchu m. časť mesta Levice;

Krížnovršan, Vršan -na pl. N -nia m.;

Krížnovršianka, Vršianka -ky -nok ž.;

krížnovršiansky, vršiansky -ka -ke príd.

-ch/5579616→5579614±5984 27.49: substantíva m. neživ. N+A sg. 137479→136200
+425
−294
strach/20656→20691±14 úspech/15457 prospech/13208 vzduch/9835 dych/8799 smiech/7281 povrch/6267 hriech/5876 duch/3814±3 prach/3725 vrch/3531 ruch/3420 výbuch/2839 pach/2767 zápach/2157 oddych/2129 rozruch/2053 (75/22351)

-rch/12775±11: substantíva m. neživ. N+A sg. 9798 povrch/6267 vrch/3531

kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


povrch 1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho • vrch: povrch, vrch látkylíce (op. opak, rub): obrátiť rukáv na lícezastar. površieodb. zvršok (povrchová časť niečoho): železničný zvršokpren. fasáda

2. p. vonkajšok 2


svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahustráň: na stráni rastú jahodyúbočieúboč: cesta vedúca úbočím, úbočouúbočina (Hviezdoslav)strminazrázúplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazomúšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustomgrúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňochstena (zvislý svah): skalnatá stenabreh: stúpajú hore prudkým brehomzried.: príkrinazábrežie (Sládkovič)spust (Laskomerský)kopecvrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchomnár. lazina


vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoriavrcholokvrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domovkončiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatiervrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadneštít (vrchol vysokého vrchu): skalný štítvrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlívršok: vršok borovicetemeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchusochorecsokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smrekavršiak (Zúbek)

2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastiavyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol pleskniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenitkulminácia: kulminácia napätiakniž. maximum (op. minimum): maximum teploty


vrch 1. väčšia vyvýšenina v teréne: vyjsť na vrch; pásmo vrchovhora (vrch, obyč. porastený stromami): vysoká horakopec (obyč. menšia vyvýšenina): na kopci stojí kaplnka

p. aj kopec 1

2. p. svah 3. p. vrchol 1 4. p. povrch 1 5. p. kopa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vrch1, -u m.

1. väčšia vyvýšenina v teréne, vyšší kope, vyššia hora: vysoký v., strmý, príkry, neprístupný v.; pásmo, reťaz v-ov; hrebene v-ov; vystupovať na v., zostupovať z v-u; Tam v pozadí ten vrch sa volá Ďumbier. (Fr. Kráľ)

2. stúpajúci terén, svah, úboč, breh, kopec: ísť, kráčať hore (dolu) v-om; Hre vrchom voda nepotečie. (Jégé)

3. expr. veľké množstvo; kopa, hromada: v. kníh (Tat.); Okolo garbiarne nakopili sa vrchy dubovej kôry. (Al.) Na poliach sme videli nasypané vrchy pšenice. (Tat.)

4. geogr. v názvoch vrchov a pohorí: Ostrý v.; Hnilecké v-y; Slánske v-y, novšie Slanské pohorie; Tríbečské v-y, novšie Tríbeč;

5. len v mn. č. vrchy horská osada v niektorých krajoch (napr. na Kysuciach); lazy, kopanice: bývať, osadiť sa na (vo) v-och; obyvateľ v-ov;

vrchový1 príd. zried.: v-é školy (Jil.) na vrchoch, na lazoch;

vŕšok1, -šku/-ška i vŕštek1, -a m. zdrob.;

vršisko, -a, -šísk str. i m. zvel.


vrch2, -u m.

1. horná, vrchná, najvyššie položená časť niečoho; horný okraj (nádoby); vrcholec, vrchol (stromu, stĺpa, veže ap.): naplniť poháre až po (samý) v.; vyjsť, vystúpiť na samý v. (veže, rozhľadne); vyliezť, vyškriabať sa na samý v. (stromu, stĺpa); Chcel dočiahnuť vrch vysokého múru. (Gráf) Ľad primŕzal a kopil sa do samého vrchu obloka. (Jes.) Vzal tlačivo, čo ležalo na samom vrchu (kopy). (Zúb.)

mať v. mať prevahu nad niekým al. nad niečím; prevyšovať niekoho v niečom: To všetko preto, aby on mal vrch, aby sa nemusel poddať žene. (Zúb.) Ešte sa stretneme a uvidíme, kto bude mať vrch! (Min.)

2. horná, vrchná plocha niečoho, povrch: vrch (otrty) posypať sekanými orechami (Vans.); Vrch nosa mu očervenel ako durandzia. (Kuk.) Niektorý z najmenších (chlapcov) nevidel ani na vrch stola (Tomašč.) na stolnú dosku, tabuľu.

3. hovor. horná súčasť niečoho zloženého z dvoch al. viacerých častí: v. šiat časť od pása hore; v. topánok zvršok; Koč zastal; kočiš skočil a vytiahol vrch na ňom (Kuk.) striešku;

vrchový2 príd. nár.: v. kôň (Šolt.) sedlový

vrch m
1. väčšia vyvýšenina v teréne, vyšší kopec, hora: zlatna bana pod welkim wrchom ležj (s. l. 1554); Ondrey Kluczik pod prisahu powedel, ze Hradnania slobodne uziwaly hori a wrchi nad Ruozorj (HRADNÁ 1583); do wrchu behat newelmj snadno býwa (BV 1652); Zeme ma hory, wrchy, lesy, pole (OP 1685); mons: hora, wrch (KS 1763); valasy pod wrchom owcze a kozy pasou (BYTČA 1779); slunce swe paprsslky na wrssjch hornjch ukázalo (HI 18. st)
2. miera váhová: zo mlynov aby se muka merala, teda gedon wrch aby se nameral (TURIEC 1610); acervatim: wrchowate, wrchem (KS 1763); od bledeg nemocy, wezmi try wrchy rozmarinu (LR7 18. st)
3. horná, vrchná časť niečoho; vrchol, vrcholec: item dwa pohary v wrchu pozlatite (ZVOLEN 1597); druhy pohar menssy wrchom pozlatitym (TRENČÍN 1646); z nižneg strany stogy hruba gedla o trech wrchoch (ORAVA 1665); wrch na zdi (ASl 1740); culmen: wrch krowu na dome (KS 1763) strecha, hrebeň strechy; vortex: wrch hlawy (AP 1769) záhlavie; (stromčekom) wrchi se neporušené nechagj (HRANOVNICA 18. st); pren najvyšší stupeň: gaký gest wrch stawenj nasseho duchownjho?; kopeg w sebe grunt ponjženostj a tak až k wrchu lásky prigdess (MPS 1777); wrchi pychi twogeg dolu zrazyss (GK 1779)
4. dospelosť: dewecžki dwe, aby do wrchu dochowali (L. TRNOVEC 1571); (synovia) kdyby do wrchu dorostly a k rozumu prissli (P. ĽUPČA 1618); Dora czeri dochowawssi k wrchu, wdala za dobrich lidi (ŽIAR n. H. 1636)
5. med brucho: lekarstwj proti neduhu žaludka, pri bolenj wrchu (KoB 1666); -ový príd k 1: zeznawame, že wrchowe zeme sial (Matej) a užiwal (PLEVNÍK 1734); gsu wssak mezi tyma zemgamy y wrchowe (P. BYSTRICA 1770); luky wrchowe raz se kosia, podolne dwa razi (STUPNÉ 1770); vŕšok [-ok, -ek], vŕštek [-tek, -ček], vrchček dem
1. k 1: pres yarek, pres wrssteky niže Matega Czmarky (DETVA 1686); (svedok) hore na wrssek wichazal (KRUPINA 1691); statek napagat honily (pastieri) pres ten wrsstek; widel swedek, když Pantak Iano Barwiera dolu wrsskom sotil (BYTČA 1721; 1746); collis: wrssek (WU 1750); colliculus: wrchček; clivulus: maly wrssček (KS 1763); monticulus: wrssok (PD 18. st)
2. k 3: wezmi rozmarinu trj wrssky (RTA 1679)
3. k 4: sagitta vitis: wrssek rýwy (DQ 1629); wrssky chmelowe (HL 17. st); alembicum: wrssek nadobi (KS 1763); cacumen: werch, wrssek (ML 1779); kdy prhlawa sema dostawa, obtrhag z neg wrsski (PL 1787)


vrchový p. vrch


vŕšok p. vrch


vŕštek p. vrch

Wrch_1 Wrch Wrch_2 Wrch
vrch
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) vrch
G (bez) vrchu
D (k) vrchu
A (vidím) vrch
L (o) vrchu
I (s) vrchom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) vrchy
G (bez) vrchov
D (k) vrchom
A (vidím) vrchy
L (o) vrchoch
I (s) vrchmi

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
2398 Teplý Vrch RS/BC gemer.
1773, 1786, 1808, 18631913 Meleghegy, 19201948 Melecheď, 1948– Teplý Vrch
Vrch p. Teplý Vrch
2702 Vrchteplá PB/TC trenč.
1773 Vrch-Tepla, Wrch-Tepla, 1786 Wrch-Tepla, 1808 Verh-Tepla, Wrch Teplá, 18631882 Verchtepla, 18881902 Vrchtepla, 19071913 Felsőhéve, 1920 Vrch Teplá, 1927– Vrchteplá

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
V obci TEPLÝ VRCH (okr. RIMAVSKÁ SOBOTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: NADOKOVÁ 8×; KUPCOVÁ 6×; FARKAŠ 6×; BABIC 6×; HAVRAN 6×; NADOK 6×; ROHÁR 6×; ANTAL 6×; IŠTVÁNOVÁ 5×; ANTALOVÁ 5×; IŠTVÁN 4×; GONDA 4×; POPROVSKÝ 4×; POPROVSKÁ 4×; KOVÁČOVÁ 4×; MARTINOVIČOVÁ 4×; ŠKYTOVÁ 4×; LOJKA 4×; LAKATOŠOVÁ 4×; HRONEC 3×; BARI 3×; ZNÁMOVÁ 3×; PAZDÚR 3×; ŠÁNDOR 3×; RÁKOŠIOVÁ 3×; BOROŠ 3×; ALBERTUSOVÁ 3×; KOCHAN 3×; BENKOVÁ 3×; KRNÁČ 3×; ŠTUDENC 3×; AMRICH 3×; ŽILÍKOVÁ 3×; KARASOVÁ 3×; KIŠ 3×; DANIOVÁ 3×; FÁBRY 3×; SZABÓ 3×; HUDEC 3×; SUJOVÁ 3×; FARKAŠOVÁ 3×; ROHÁROVÁ 3×; GEMBICKÝ 3×; HRONECOVÁ 2×; GIERTLIOVÁ 2×; ŽILÍK 2×; BARIOVÁ 2×; LAKATOŠ 2×; PETROVSKÝ 2×; PETROVSKÁ 2×; BOROŠOVÁ 2×; SENDREIOVÁ 2×; KASPEROVÁ 2×; ELEK 2×; ŠÁNDOROVÁ 2×; RÁKOŠI 2×; CHROMEK 2×; LÁCOVÁ 2×; VAĽO 2×; BABICOVÁ 2×; ĽUPTÁK 2×; RADA 2×; GIERTLI 2×; ĽUPTÁKOVÁ 2×; BERKYOVÁ 2×; BODNÁROVÁ 2×; BOTTO 2×; KUPEC 2×; MUCHOVÁ 2×; KIŠOVÁ 2×; KIŠŠ 2×; PSOTKA 2×; MIHALČIAKOVÁ 2×; SENDREI 2×; ŠTUDENCOVÁ 2×; BYSTRIANSKA 2×; ALBERTUS 2×; BYSTRIANSKY 2×; JANŠOVÁ 2×; KASPER 2×; GEMBICKÁ 2×; KIŠŠOVÁ 2×; KOVÁCS 2×; BOTTOVÁ 2×; MIHALČIAK 2×; FORGAČOVÁ 1×; FORGÁČ 1×; KÁNTOR 1×; ŽIŠKO 1×; TRNIK 1×; SUCHÁČ 1×; KUŽMA 1×; VETRÁK 1×; SEDLÁKOVÁ 1×; BOJTÁROVÁ 1×; PSOTKOVÁ 1×; KOCHANOVÁ 1×; BOŠELA 1×; RADIČ 1×; BODNÁR 1×; FODOR 1×; SZÁNTOVÁ 1×; ULICKÝ 1×; FÁBRYOVÁ 1×; SEDLÁK 1×; SZABÓOVÁ 1×; LAURO 1×; JANŠO 1×; HRONCOVÁ 1×; BOŠELOVÁ 1×; LOJKOVÁ 1×; BENKO 1×; AMRICHOVÁ 1×; SEGEDY 1×; POTONČOK 1×; LÁNYIOVÁ 1×; SUCHÁČOVÁ 1×; BALÁŽ 1×; FERTÖOVÁ 1×; OLEJNÍKOVÁ 1×; HORVÁTH 1×; LÁC 1×; PAZDÚROVÁ 1×; KOVÁČ 1×; VAĽOVÁ 1×; KARAS 1×; HAJDOVÁ 1×; KUPECOVÁ 1×, ...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum ČIERNÝ VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
MICHALOVÁ
Urbanonymum KAMZÍKOV VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
NOVÉ MESTO (BRATISLAVA); VINOHRADY
Urbanonymum KOHÚTÍ VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
FIĽAKOVO
Urbanonymum SKLENNÝ VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
DVORY NAD ŽITAVOU
Urbanonymum STARÝ VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
GBELCE
Urbanonymum TOMÁŠOV VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
HLOHOVEC
Urbanonymum ULICA DANOV VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BREZOVÁ POD BRADLOM
Urbanonymum VODNÝ VRCH v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
STARÉ MESTO (BRATISLAVA)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a vyliezť na vrch et gravir une montagne
na temeno vrchu jusqu'au sommet de la montagne
postavil na vrchu hory bâti sur la montagne
sa vypínali vysoké vrchy se dressaient de hautes montagnes
trávy, zdobiace hrebene vrchov d'herbe, frangeaient les crêtes
vrchy, sopky a krátery et montagnes, cirques et cratères
zaklinenému medzi dva vrchy planté en coin entre deux montagnes

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu