vrch -u m.
1. väčšia vyvýšenina v teréne, kopec: vysoký, strmý v., pásmo v-ov, vystúpiť na v.
2. svah, breh, kopec: ísť, ťahať (na bicykli) hore v-om
3. horná časť, horná plocha niečoho: naplniť nádobu až po samý v.; v. torty ozdobený šľahačkou; v. šiat časť od pása hore; driek;
vŕšok -ška, vŕštek -a m. zdrob. k 1, 2;
vršok -ška m.
1. zdrob. k 3
2. vrchovec: v. borovice
vrch vrchu pl. N vrchy I vrchmi m.
Babulicov Vrch -vho Vrchu m.
časť obce Kostolné;
Vršan, Babulicovovršan -na pl. N -nia m.;
Vršianka, Babulicovovršianka -ky -nok ž.;
vršiansky, babulicovovršiansky -ka -ke príd.
Černochov Vrch -vho Vrchu m.
časť mesta Stará Turá;
Vršan, Černochovovršan -na pl. N -nia m.;
Vršianka, Černochovovršianka -ky -nok ž.;
vršiansky, černochovovršiansky -ka -ke príd.
Hodulov Vrch -vho Vrchu m. časť obce Hrašné;
Vršan, Hodulovovršan -na pl. N -nia m.;
Vršianka, Hodulovovršianka -ky -nok ž.;
vršiansky, hodulovovršiansky -ka -ke príd.
Jašov Vrch -vho Vrchu L -vom Vrchu m. časť obce Klokoč;
Vršan, Jašovovršan -na pl. N -nia m.;
Vršianka, Jašovovršianka -ky -nok ž.;
vršiansky, jašovovršiansky -ka -ke príd.
Kamenný Vrch -ného Vrchu m. časť obce Lešť;
Kamennovršan, Vršan -na pl. N -nia m.;
Kamennovršianka, Vršianka -ky -nok ž.;
kamennovršiansky, vršiansky -ka -ke príd.
Krížny Vrch -neho Vrchu L -nom Vrchu m. časť mesta Levice;
Krížnovršan, Vršan -na pl. N -nia m.;
Krížnovršianka, Vršianka -ky -nok ž.;
krížnovršiansky, vršiansky -ka -ke príd.
kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnoja • hŕba • kopec • hrobľa: hŕba kamenia • stôs • hovor.: štôs • štós • expr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh
2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromada • hŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detí • húf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýb • masa: masy čitateľov • dav: davy ľudí na uliciach • zástup: zástupy demonštrantov • kŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detí • hovor. halda: haldy smetí • hovor. more: more ľudí, more sĺz • hovor. regiment: regimenty divákov • hovor. expr. fúra: fúra návštevníkov • hovor. expr.: hrôza • hrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papiera • hovor. expr. sila: sila ľudí • hovor. expr. rákoš: rákoš kačíc • expr. hora: hora starostí • subšt. kopec: kopec trápenia • expr.: záplava • záľaha: záplava, záľaha utečencov • expr. vagón: vagón rečí • expr. milión: milióny nezamestnaných • expr. roj: roj školákov • expr. stoh: stoh spisov • expr. hrča: hrča chalanov (Kužel) • expr. vodopád: vodopád slov • expr. vrch: vrch kníh (Tatarka) • expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentov • publ. inflácia: inflácia sľubov • subšt. spústa: spústa utečencov
3. p. veľa
povrch 1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho • vrch: povrch, vrch látky • líce (op. opak, rub): obrátiť rukáv na líce • zastar. površie • odb. zvršok (povrchová časť niečoho): železničný zvršok • pren. fasáda
2. p. vonkajšok 2
svah časť terénu zvažujúca sa, skláňajúca sa do doliny al. do roviny: mierny, prudký svah; spúšťať sa po svahu • stráň: na stráni rastú jahody • úbočie • úboč: cesta vedúca úbočím, úbočou • úbočina (Hviezdoslav) • strmina • zráz • úplaz (strmý svah): ísť hore strminou; zľadovatený zráz; rútiť sa dolu úplazom • úšust (strmý svah pokrytý zosúvajúcimi sa skalami): spustiť sa dolu úšustom • grúň (zalesnené horské úbočie): ovce sa pasú na grúňoch • stena (zvislý svah): skalnatá stena • breh: stúpajú hore prudkým brehom • zried.: príkrina • zábrežie (Sládkovič) • spust (Laskomerský) • kopec • vrch (vyvýšenina v teréne al. jej jedna časť): motor dobre neťahá do kopca; ísť na bicykli dolu vrchom • nár. lazina
vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoria • vrcholok • vrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domov • končiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatier • vrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadne • štít (vrchol vysokého vrchu): skalný štít • vrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlí • vršok: vršok borovice • temeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchu • sochorec • sokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smreka • vršiak (Zúbek)
2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastia • vyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol ples • kniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenit • kulminácia: kulminácia napätia • kniž. maximum (op. minimum): maximum teploty
vrch 1. väčšia vyvýšenina v teréne: vyjsť na vrch; pásmo vrchov • hora (vrch, obyč. porastený stromami): vysoká hora • kopec (obyč. menšia vyvýšenina): na kopci stojí kaplnka
p. aj kopec 1
2. p. svah 3. p. vrchol 1 4. p. povrch 1 5. p. kopa 2
vrch1, -u m.
1. väčšia vyvýšenina v teréne, vyšší kope, vyššia hora: vysoký v., strmý, príkry, neprístupný v.; pásmo, reťaz v-ov; hrebene v-ov; vystupovať na v., zostupovať z v-u; Tam v pozadí ten vrch sa volá Ďumbier. (Fr. Kráľ)
2. stúpajúci terén, svah, úboč, breh, kopec: ísť, kráčať hore (dolu) v-om; Hre vrchom voda nepotečie. (Jégé)
3. expr. veľké množstvo; kopa, hromada: v. kníh (Tat.); Okolo garbiarne nakopili sa vrchy dubovej kôry. (Al.) Na poliach sme videli nasypané vrchy pšenice. (Tat.)
4. geogr. v názvoch vrchov a pohorí: Ostrý v.; Hnilecké v-y; Slánske v-y, novšie Slanské pohorie; Tríbečské v-y, novšie Tríbeč;
5. len v mn. č. vrchy horská osada v niektorých krajoch (napr. na Kysuciach); lazy, kopanice: bývať, osadiť sa na (vo) v-och; obyvateľ v-ov;
vrchový1 príd. zried.: v-é školy (Jil.) na vrchoch, na lazoch;
vŕšok1, -šku/-ška i vŕštek1, -a m. zdrob.;
vršisko, -a, -šísk str. i m. zvel.
vrch2, -u m.
1. horná, vrchná, najvyššie položená časť niečoho; horný okraj (nádoby); vrcholec, vrchol (stromu, stĺpa, veže ap.): naplniť poháre až po (samý) v.; vyjsť, vystúpiť na samý v. (veže, rozhľadne); vyliezť, vyškriabať sa na samý v. (stromu, stĺpa); Chcel dočiahnuť vrch vysokého múru. (Gráf) Ľad primŕzal a kopil sa do samého vrchu obloka. (Jes.) Vzal tlačivo, čo ležalo na samom vrchu (kopy). (Zúb.)
● mať v. mať prevahu nad niekým al. nad niečím; prevyšovať niekoho v niečom: To všetko preto, aby on mal vrch, aby sa nemusel poddať žene. (Zúb.) Ešte sa stretneme a uvidíme, kto bude mať vrch! (Min.)
2. horná, vrchná plocha niečoho, povrch: vrch (otrty) posypať sekanými orechami (Vans.); Vrch nosa mu očervenel ako durandzia. (Kuk.) Niektorý z najmenších (chlapcov) nevidel ani na vrch stola (Tomašč.) na stolnú dosku, tabuľu.
3. hovor. horná súčasť niečoho zloženého z dvoch al. viacerých častí: v. šiat časť od pása hore; v. topánok zvršok; Koč zastal; kočiš skočil a vytiahol vrch na ňom (Kuk.) striešku;
vrchový2 príd. nár.: v. kôň (Šolt.) sedlový
vrch m 1. väčšia vyvýšenina v teréne, vyšší kopec, hora: zlatna bana pod welkim wrchom ležj (s. l. 1554); Ondrey Kluczik pod prisahu powedel, ze Hradnania slobodne uziwaly hori a wrchi nad Ruozorj (HRADNÁ 1583); do wrchu behat newelmj snadno býwa (BV 1652); Zeme ma hory, wrchy, lesy, pole (OP 1685); mons: hora, wrch (KS 1763); valasy pod wrchom owcze a kozy pasou (BYTČA 1779); slunce swe paprsslky na wrssjch hornjch ukázalo (HI 18. st) 2. miera váhová: zo mlynov aby se muka merala, teda gedon wrch aby se nameral (TURIEC 1610); acervatim: wrchowate, wrchem (KS 1763); od bledeg nemocy, wezmi try wrchy rozmarinu (LR7 18. st) 3. horná, vrchná časť niečoho; vrchol, vrcholec: item dwa pohary v wrchu pozlatite (ZVOLEN 1597); druhy pohar menssy wrchom pozlatitym (TRENČÍN 1646); z nižneg strany stogy hruba gedla o trech wrchoch (ORAVA 1665); wrch na zdi (ASl 1740); culmen: wrch krowu na dome (KS 1763) strecha, hrebeň strechy; vortex: wrch hlawy (AP 1769) záhlavie; (stromčekom) wrchi se neporušené nechagj (HRANOVNICA 18. st); pren najvyšší stupeň: gaký gest wrch stawenj nasseho duchownjho?; kopeg w sebe grunt ponjženostj a tak až k wrchu lásky prigdess (MPS 1777); wrchi pychi twogeg dolu zrazyss (GK 1779) 4. dospelosť: dewecžki dwe, aby do wrchu dochowali (L. TRNOVEC 1571); (synovia) kdyby do wrchu dorostly a k rozumu prissli (P. ĽUPČA 1618); Dora czeri dochowawssi k wrchu, wdala za dobrich lidi (ŽIAR n. H. 1636) 5. med brucho: lekarstwj proti neduhu žaludka, pri bolenj wrchu (KoB 1666); -ový príd k 1: zeznawame, že wrchowe zeme sial (Matej) a užiwal (PLEVNÍK 1734); gsu wssak mezi tyma zemgamy y wrchowe (P. BYSTRICA 1770); luky wrchowe raz se kosia, podolne dwa razi (STUPNÉ 1770); vŕšok [-ok, -ek], vŕštek [-tek, -ček], vrchček dem 1. k 1: pres yarek, pres wrssteky niže Matega Czmarky (DETVA 1686); (svedok) hore na wrssek wichazal (KRUPINA 1691); statek napagat honily (pastieri) pres ten wrsstek; widel swedek, když Pantak Iano Barwiera dolu wrsskom sotil (BYTČA 1721; 1746); collis: wrssek (WU 1750); colliculus: wrchček; clivulus: maly wrssček (KS 1763); monticulus: wrssok (PD 18. st) 2. k 3: wezmi rozmarinu trj wrssky (RTA 1679) 3. k 4: sagitta vitis: wrssek rýwy (DQ 1629); wrssky chmelowe (HL 17. st); alembicum: wrssek nadobi (KS 1763); cacumen: werch, wrssek (ML 1779); kdy prhlawa sema dostawa, obtrhag z neg wrsski (PL 1787)
vrchový p. vrch
vŕšok p. vrch
vŕštek p. vrch
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich