vraj čast. výraz, ktorým hovoriaci naznačuje, že reprodukuje výpoveď (myšlienku, názor, mienku) niekoho iného; údajne; povedal, hovorí sa, hovoria: Zatkli ho. Vraj pre poburovanie. (Žáry) Vlani mu vraj ukradli vrece jačmeňa. (Tomašč.) Nepovedal ti doktor, ako dlho musíš byť v nemocnici? — Vraj najmenej tri týždne. (Zúb.) Vraj, kde chodí slnce, nechodí lekár. (Gab.)