vrúcny príd. citovo úprimný, vrelý, horúci: v-a láska, v-e priateľstvo; v-e slová;
vrúcne prísl.: v. ľúbiť, v. si želať niečo;
vrúcnosť -i ž.
vrúcny -na -ne 2. st. -nejší príd.
srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivý • milý • láskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povaha • priateľský • kamarátsky • otvorený • bezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféra • úprimný • nepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiech • teplý • vrúcny • horúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatie • kniž.: vrelý • iskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav
úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamy • otvorený • kniž. priamočiary • hovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná reč • prostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženy • pravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poézia • pravdovravný: pravdovravná osoba • srdečný • priateľský • vrúcny • kniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľad • expr. preúprimný (veľmi úprimný)
2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočný • ozajstný • opravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatie • nefalšovaný • nepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechu • rýdzi • čistý • pravý
3. p. milý 1, 2
vrúcny ktorý je bez pretvárky • horúci: vrúcne, horúce slová; vrúcne, horúce objatie • kniž.: vrelý • vrúci: vrelý vzťah • nefalšovaný: nefalšované priateľstvo • opravdivý • naozajstný • ozajstný • skutočný • pravý: opravdivá, naozajstná, skutočná láska • úprimný: úprimný pohľad • kniž. plamenný: plamenný pozdrav • srdečný: srdečná vďaka • hlboký • intenzívny: hlboký, intenzívny cit
vrúcny príd. citovo opravdivý, vrelý, horúci: v. vzťah, v. cit, v-a láska; v-e srdce, v. bozk, v. pohľad, v-e slová; v. pozdrav, v-a prosba, v-a túžba;
vrúcne prísl. vrelo, horúco: v. ľúbiť niekoho; v. objať, pobozkať niekoho;
vrúcnosť, -ti ž. vlastnosť niečoho vrúcneho, vrelosť: v. vzťahu, v. slov
vrúcny príd citovo opravdivý, vrelý, horlivý: dobrodeni gest wrucne modleni wolagicze Otče (TC 1631); krátka a wrúcna modlitba welmy mocná gest u Boha (BlR 18. st); wssecko lydske konany ma se od wrucžneg modlytby zacžinaty (BREZNO 1701); wrúcny Pritel Božj (ŽA 1732); flagro: horjm, wrucny gsem (ASl 1740); ardens: wrúcny, ochotny (KS 1763); fervidus: horliwy, wrúcny (AP 1769); skrz ten kamen (karbunkulus) muže se rozumeti wrucna a horyca modlidba (GK 1779); cžlowek wrúcny a pilný ke wssemu hotow gest (KO 1782); -e prísl: (On) tak wraucne a horliwe kázal (SPo 1691); inflammari: wrucne po negake wecy dychteti (WU 1750); ardenter: wrucne (KS 1763); otec sina pitá wrúcne z Neba (BE 1794); pros ho (Gežysse) wrucne (CDu 18. st); Ssalamun se wrucne panu bohu modlil (CS 18. st); -osť ž horlivosť: tento wlk w russe owčim odwodi lid odewssech modliteb a wrucnosti (TP 1691); pane zažihat sa bude gako oheň twá wrúcnost (BlR 18. st); zelus: horliwost, wrúcnost (KS 1763); milug P. Boha twého celú a plnú srdca wrúcnostú (BN 1789)