Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vrátnik -a mn. -ci m. kto má na starosti vchod do (ver.) budovy: hotelový v., informovať sa u v-a;

vrátnička -y -čiek ž.;

vrátnický príd.;

vrátnictvo -a s. zamestnanie vrátnika

vrátnik¹, -a, mn. č. -ci m. zamestnanec, ktorý má na starosti vchod do (verejnej) budovy (do závodu al iného verejného objektu), najmä jeho otváranie a zatváranie, prípadne kontrolu vstupujúcich osôb a podávanie informácií: hotelový, nemocničný v.; staničný v. konajúci službu pri vchode na nástupište al. pri východe z nástupišťa; nočný v.; Vrátnik otvorí bránu. (Heč.) Nezamestnaného zaženie vrátnik od každej brány pracoviska. (Ondr.);

vrátnička, -y, -čiek ž.;

vrátnický príd.: v-é povinnosti;

vrátnictvo, -a str. zamestnanie vrátnika

vrátnik², -a, mn. č. -ky m. anat. časť žalúdka ústiaca do dvanástnika;

vrátnikový príd.: v-á dutina dutina vrátnika

(jeden) vrátnik; (bez) vrátnika; (k) vrátnikovi; (vidím) vrátnika; (hej) vrátnik!; (o) vrátnikovi; (s) vrátnikom;

(dvaja) vrátnici; (bez) vrátnikov; (k) vrátnikom; (vidím) vrátnikov; (hej) vrátnici!; (o) vrátnikoch; (s) vrátnikmi;