Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

vrátiť -i dok.

1. poslať späť: chcel odísť, ale ho v-li; v. zásielku; v. ručičky hodín

2. dať pôv. majiteľovi, na pôv. miesto: v. dlžobu, v. vstupné; v. knihu do knižnice

3. uviesť do pôv. stavu, obnoviť: v. chorému zdravie, reštaurátor v-l farbám sviežosť

4. opätovať (význ. 1), odplatiť: v. návštevu; v. úder, urážku

v. niekomu niečo aj s úrokmi vyvŕšiť sa na niekom; aký požičaj, taký vráť;

nedok. vracať1 -ia

// vrátiť sa

1. prísť späť: v. sa domov, v. sa z vojenčiny; zima sa v-la opäť nastala

2. dostať sa do pôv. stavu, obnoviť sa: kvetom sa v-la sviežosť, v-l sa mu zrak, vtip

3. obnoviť pôv. činnosť, začať sa opäť zaoberať niečím: v. sa k štúdiu, k nadhodenej otázke

kniž. v. sa so štítom ako víťaz;

nedok. vracať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
vrátiť ‑i ‑ia dok.; vrátiť sa

odplatiť sa dať niekomu niečo ako protihodnotu al. náhradu za niečo (v kladnom al. zápornom zmysle): veľkoryso, zle sa mu odplatil za ochotu; Ako sa vám odplatím?odplatiťsplatiťvrátiť (niekomu niečo): odplatím, splatím, vrátim vám všetko dobré, čo ste mi urobili; odplatila, vrátila mu urážkuvynahradiť (za utrpenú ujmu): mnohonásobne vynahradiť škoduodmeniť sadať odmenu (v kladnom zmysle): odmeniť sa za vernosť; dať niekomu odmenu za vrátenie stratenej veciodvďačiť sazried. privďačiť sa (z vďačnosti za kladný čin): odvďačiť sa za pomoc niekomuodslúžiť sahovor. revanšovať sa (službou al. iným spôsobom za vyhovenie): dobre sa vám odslúžim, ak mi pomôžete; nechcem to zadarmo, revanšujem sa vámzavďačiť sa: Čím sa môžem zavďačiť svojim dobrodincom?pomstiť sa (odplatiť sa pomstou za krivdu, zlo): pomstil sa jej za urážku rozchodom


vrátiť porov. vracať


zopakovať 1. znova, opätovne povedať (to isté) • kniž. zopätovať: príkaz museli deťom zopakovať, zopätovaťrekapitulovaťzrekapitulovaťzhrnúť (zopakovať hlavné myšlienky): v správach (z)rekapitulovali, zhrnuli udalosti týždňapreopakovať (znova zopakovať): preopakovať si slovíčkahovor.: zduplikovaťzdupľovať (dôrazne zopakovať): všetko mu treba zduplikovať, zdupľovať, aby na nič nezabudolzdôrazniťkniž. podčiarknuť (opakovaním dať dôraz na niečo): ešte raz zdôrazniť, podčiarknuť význam prevenciereprodukovaťzreprodukovať (zopakovať niečo počuté): (z)reprodukovali celý náš rozhovorzastaráv. zrepetovať: zrepetoval prípitok

2. znova, opätovne urobiť (to isté) • kniž. zopätovať: kúpeľnú liečbu treba viac ráz zopakovať, zopätovaťreprízovaťzreprízovať (uviesť ako reprízu): (z)reprízovanie filmuhovor. zdupľovať: večeru musel zdupľovať

3. urobiť to isté ako iný • zopätovať: úsmev mu zopakovala, zopätovalavrátiťodplatiť: odpoveď pohotovo vrátiť; nadávky odplatil aj s úrokmi

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

vracať1, -cia, -ajú nedok.

1. (koho) obracať smer niečej cesty, volať al. posielať späť: Začal ich (chlapov) presviedčať a vracať späť, aby si hanbu nerobili. (Taj.)

2. (čo, koho do čoho, zried. i k čomu) uvádzať, privádzať do pôvodného stavu: v. ručičku (meracieho) prístroja do pôvodnej (nulovej) polohy; v. niekoho k životu uzdravovať;

3. (čo, zried. i koho komu) dávať, odovzdávať majiteľovi niečo požičané, odňaté, prevzaté, prijaté: v. niekomu peniaze, dlžobu; v. knihy do požičovne;

4. (čo komu) opätovať; oplácať, odplácať: v. niekomu návštevu; v. niekomu úder, nadávku, urážku;

5. (čo komu, zried. i čomu) obnovovať niečo predchádzajúce, minulé, pôvodné, navracať: v. niekomu zdravie; v. niekomu sebavedomie, sebadôveru, rozvahu;

opak. vraciavať1, -a, -ajú;

dok. vrátiť

|| vracať sa

1. vykonávať spiatočnú cestu, prichádzať späť: v. sa domov, do vlasti; v. sa z prechádzky; v. sa po zabudnuté veci; Často odchodí z domu, vracajúc sa až nad ránom. (Urb.)

2. (do čoho, zried. i k čomu) dostávať sa do pôvodného stavu: váhy sa vracajú do rovnováhy; chorý sa vracia do života, k životu uzdravuje sa;

3. (k čomu) začínať sa znovu zaoberať niečím: v. sa k predošlej práci, k svojim povinnostiam; Tomáš sa vracal k námetu, ktorý ho bol zaujal. (Zúb.)

4. (komu i bezpredm.) (o pocitoch, javoch ap.) opäť začínať existovať, opäť sa vyskytovať: vracia sa mu zrak; vracajú sa mu sily (po chorobe); vracia sa mu rozvaha začína sa opäť ovládať; vracia sa mu choroba opäť začína byť chorý; Milici sa zdalo, že sa leto vracia. (Hor.);

opak. vraciavať sa;

dok. vrátiť sa


vrátiť, -ia, -ia dok.

1. (koho) obrátiť smer niečej cesty, zavolať al. poslať späť: S plačom vybehla za ním a chcela ho vrátiť. (Taj.) Chcela som ísť, ale ešte raz ma vrátil a vybozkávala. (Kuk.) Počkajte, — vráti ich (chlapcov) Maroš, — vytiahneme si po kolíku z ohrady. (Ráz.) Vrátila ma ešte po jeden (pohár vody). (Fig.)

2. (čo, koho do čoho, zried. i k čomu) uviesť, priviesť do pôvodného stavu: v. ručičku (meracieho) prístroja do pôvodnej (nulovej) polohy; Chaban vrátil rozhovor s Hrčkom do koľaje, z ktorej ich prípad bol vyrušil. (Fr. Kráľ) v. niekoho k životu uzdraviť, vyliečiť;

3. (čo, zried. i koho komu) dať, odovzdať majiteľovi niečo požičané, odňaté, prevzaté, prijaté: v. niekomu peniaze, dlžobu; v. knihu do požičovne; v. niekomu spisy, doklady, žiadosť, závdavok; v. autorovi príspevok; pošt. v. zásielku; šport. v. prihrávku (spoluhráčovi) odraziť späť prihranú loptu, puk ap.; Sprievodkyňa prevzala lístok a bez poznámky ho vrátila. (Karv.) Šperk mu zajtrajším dňom vráti. (Jégé) Vráť mi dieťa, potom ti vrátim živnosť. (Vám.); v. prsteň, v. slovo (milému, snúbencovi) zrušiť zasnúbenie

hovor. aký požičaj, taký vráť o primeranej reakcii na niečí podnet;

4. (čo komu) opätovať; oplatiť, odplatiť: v. niekomu návštevu; v. niekomu úder, nadávku, urážku; Nestarali sa o nás, vráťme im to, nestarajme sa teraz my o nich. (A. Mat.); pren. expr.: Nech vie osud, že ja ja mu viem vrátiť frčku (Zel.) viem sa mu vzoprieť, postaviť; iron. v. niekomu niečo aj s úrokmi mnohonásobne mu oplatiť niečo (obyč. zlé, nepríjemné), vypomstiť sa mu;

5. (čo komu, zried. i čomu) obnoviť niečo predchádzajúce, minulé, pôvodné, navrátiť: v. niekomu zdravie, v. niekomu zrak; v. niekomu pokoj, spokojnosť, sebavedomie, rozvahu; Zalupkal mihalnicami, ako keby chcel bystrosť vrátiť presileným očiam. (Fig.);

nedok. vracať1

|| vrátiť sa

1. vykonať spiatočnú cestu, prísť späť; v. sa domov, do vlasti; v. sa z cesty, z prechádzky; v. sa z vojenčiny; v. sa ako víťaz; hovor. v. sa naprázdno, s prázdnymi rukami nič nevybaviť, nič nepriniesť; v. sa po zabudnutú vec; Bol by sa najradšej vrátil ta, odkiaľ prišiel. (Urb.) Už sme na ulici, matka sa ešte vráti presvedčiť sa, či obloky a dvere naozaj dobre zavrela. (Al.); pren. hovor. v. sa z kratšej cesty včas si niečo rozmyslieť, spamätať sa;

2. (do čoho, zried. i k čomu) dostať sa do pôvodného stavu; kyvadlo sa vrátilo do pôvodnej polohy; váhy sa vrátili do stavu rovnováhy; chorý sa vrátil do života, k životu vyzdravel; Pozeral po izbe očami človeka, ktorý sa vrátil do skutočnosti. (Urb.)

3. (k čomu) začať sa znovu zaoberať niečím: v. sa k predošlej práci, k pôvodnému povolaniu; v. sa k nadhodenej otázke; Keď sa mu remeslo znepáčilo, vrátil sa k pluhu. (Kuk.) Len čo sa naobedovala, vrátila sa k šitiu. (Čaj.) Začala sa svetová vojna a človek sa vrátil k primitívnemu životu. (Al.)

4. (komu i bezpredm.) (o pocitoch, javoch a pod.) opäť začať existovať, opäť sa vyskytnúť: vrátil sa mu zrak, vrátila sa mu reč; Po chorobe vrátili sa mu všetky sily. (Vaj.) Zuzka bola zas veselá, vrátila sa jej dobrá vôľa. (Kuk.) Stratený čas sa nikdy nevráti. (prísl.) Zdá sa, akoby sa zima chcela vrátiť. (Taj.);

nedok. vracať sa

Morfologický analyzátor

vrátiť dokonavé sloveso
(ja) vrátim VKdsa+; (ty) vrátiš VKdsb+; (on, ona, ono) vráti VKdsc+; (my) vrátime VKdpa+; (vy) vrátite VKdpb+; (oni, ony) vrátia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) vrátil VLdsam+; (ona) vrátila VLdsaf+; (ono) vrátilo VLdsan+; (oni, ony) vrátili VLdpah+;
(ty) vráť! VMdsb+; (my) vráťme! VMdpa+; (vy) vráťte! VMdpb+;
(nejako) vrátiac VHd+;
wráťiť wráťiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor