vraziť dok.
1. silou, nárazom spôsobiť vniknutie niečoho dovnútra, vbiť, vtĺcť: v. klin do dreva, kôl do zeme; v. niekomu nôž, dýku do chrbta i fraz. expr. zradiť ho
2. prudko vsunúť, vstrčiť: v. zátku do fľaše
3. prudko zasiahnuť, udrieť, naraziť: v. hlavou do steny, autá v-li do seba
4. expr. vpadnúť (význ. 4), vtrhnúť, vrútiť sa: bez zaklopania v-l dnu
5. expr. prudko sa prejaviť, preniknúť, udrieť: krv mu v-la do tváre, víno mu v-lo do hlavy
6. expr. investovať, vložiť: v. peniaze do stavby, do podniku
● v. klin medzi niekoho, niečo násilne oddeliť niekoho, niečo;
nedok. vrážať -a
tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkať • vtĺkať • vbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zeme • zarážať • vrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny
2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviť • roztĺkať • rozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaní • expr.: trieskať • trepať • drúzgať: v hneve všetko trieska
3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať
vkladať 1. umiestňovať dovnútra, medzi niečo • klásť: vkladala, kládla veci do skrine; vkladal si jedlo do úst • vpravovať • pchať (vkladať tlačením): pchal knihy do tašky • vsúvať • strkať • vstrkovať • vstrkávať (vkladať posúvaním): strkať si ruku do vrecka • expr.: vpašovávať • vpašúvať (vkladať tajne, nenápadne): vpašúval peniaze do kufríka • expr. vpratávať: vpratávala bielizeň do práčky
2. dávať do úschovy do peňažného ústavu • ukladať • odkladať • uschovávať: vkladala, odkladala pravidelne peniaze na knižku
3. dávať financie s cieľom dosiahnuť zisk • investovať • vynakladať: vkladal peniaze do podniku; vynakladal peniaze na výrobu • expr. vrážať
vraziť, -í, -ia dok.
1. (čo do čoho, medzi čo, kam) nárazom, nárazmi, silou spôsobiť, aby niečo do niečoho, niekam vniklo; mocne vstrčiť; (o niečom ostrom, obyč. o bodnej zbrani) vbodnúť: v. kôl do zeme, v. klin do dreva; Vrazil krompáč do lepkavej hliny. (Jil.); v. niekomu nôž, meč do srdca, predn. expr. veľmi ho zarmútiť, spôsobiť mu veľkú bolesť, veľký žiaľ; v. niekomu dýku do chrbta, pren. expr. podlo sa zachovať voči niekomu; zaskočiť ho, zradiť ho; hovor. expr. v. niekomu jednu do žalúdka (pod bradu) silno ho udrieť; expr. Vrazil si ruky hlbšie do nohavíc (Jaš.) vsunul, vstrčil; pren. v. klin medzi niečo (niekoho) násilne rozdeliť niečo organicky spojené; násilne odlúčiť, rozlúčiť niekoho al. niečo;
2. (do koho, do čoho; do koho, do čoho čím) prudko udrieť, buchnúť, naraziť: v. hlavou do steny, v. kolenom do stoličky; v. do okoloidúceho; v. do súpera, do protihráča; Nos člnka vrazí do brehu. (Heč.) Len čo spravil niekoľko krokov do hustej tmy, už vrazil do skaly. (Hruš.) Jeden z chlapov vrazil čugaňou do obloka. (Zúb.) Do vrieskajúceho kŕdľa (detí) mal vraziť šofér nákladného auta. (Laz.) Mládenček vrazil hlavou do pána. (Krčm.)
3. hovor. expr. (do čoho, kam) prudko, rýchlo, hrmotne vojsť, vbehnúť; vrútiť sa, vpadnúť, vpáliť: Spotení vrazíme do miestnosti. (Hruš.) Všetkých odstrčí a vrazí hurtom do svetlice. (Záb.) Vlak vrazil do tunela ako zátka. (Tat.) Zahučal výstrel. Matej skočil a vrazil na verandu. (Vaj.)
4. hovor. expr. (do čoho, kam) (ô pocitoch, o javoch ap.) prudko preniknúť, vniknúť niekam: Strašná bolesť mu vrazila do tela. (Gráf) Krv jej návalom vrazila do tvári (Šolt.) prudko sa začervenala, očervenela v tvári. Tresk výstrelu vrazil do lesa. (Urb.)
5. hovor. expr. (čo do čoho) investovať, vložiť peniaze: Počul som, že ste si zariadili hniezdočko, do ktorého ste vrazili stotisíc korún. (Zgur.) Mahrnulo sa mu trochu grošov, chcel by ich šikovne do niečoho vraziť. (Švant.);
nedok. vrážať, -a, -ajú