vpustiť -sť/-i! dok.
1. pustiť dovnútra: v. návštevníkov do domu
2. nechať vniknúť: v. vodu do nádrže;
nedok. vpúšťať -a
napustiť 1. umožniť vniknutie tekutiny al. plynu do nejakého priestoru • vpustiť • pustiť: napustili vodu do bazéna; vpustil čerstvý vzduch do izby
2. urobiť plným (tekutinou a pod.) • naplniť: napustila, naplnila vaňu vodou; naplnili nádrž odpadom • ponapĺňať • ponapúšťať (postupne, viac vecí)
3. nechať vsiaknuť látku, ktorá zvyšuje odolnosť proti vode, ohňu a pod. • impregnovať: napustili kožu proti plesni; impregnovaná tkanina • namoriť (namáčaním): namorili drevo v špeciálnom roztoku
pustiť 1. prestať držať a nechať padať, unikať • vypustiť: pustila, vypustila z ruky lyžicu • uvoľniť • popustiť • povoliť (trocha, sčasti pustiť): uvoľniť, povoliť koňovi uzdu; popustiť opraty • upustiť: schválne upustila vreckovku
2. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta; umožniť niekomu, niečomu dostať sa preč, von z nejakého priestoru • prepustiť: zajatcov pustili, prepustili; pustiť, prepustiť pacienta na priepustku • uvoľniť (zbaviť istej povinnosti): uvoľniť pracovníka na celý deň • vypustiť: pustiť, vypustiť vtáka z klietky; pustiť, vypustiť vodu z umývadla, paru z potrubia
3. dovoliť vstup, prístup, účasť na niečom • vpustiť: nikoho dnu nepustite, nevpustite; vpustiť do domu cudzinca • pripustiť: pripustiť, pustiť študenta na skúšku; do sály nikoho nepripustili
4. uviesť do chodu, do činnosti (op. vypnúť, zhasnúť) • zapnúť: pustiť, zapnúť počítač, motor, prístroj • otvoriť • hovor.: zapáliť • zažať: otvoriť, zapáliť, zažať rádio, televízor • spustiť: spustiť stroj
5. p. prdnúť
vpustiť p. pustiť 3
vpustiť, -í, -ia, rozk. vpustiť/vpustí dok.
1. (čo do čoho, kam) nechať vpadnúť dovnútra niečoho: Chlapec vpustil peniaz do mešteka. (Kuk.) Fľaštičku vpustil naspäť do vrecka. (Jes.) Adam nepozorovane vpustil svoj poklad do čižmy. (Jégé)
2. (koho, čo do čoho, kam) dovoliť niekomu al. niečomu niekam vojsť, umožniť, aby sa niekto al. niečo dostal(-o) do nejakého uzavretého priestoru: Ta (do izby) ani richtára nevpustia. (Kuk.) Adama vpustili do hradu. (Jégé) Budem i sliepky pásť a nevpustím ich do záhrady. (Ondr.); pren. expr. v. si niekoho do srdca obľúbiť si, zamilovať si niekoho: Jesenius si zaslúži, aby sme ho vpustili do svojho srdca. (Zúb.)
3. (čo, čoho do čoho, kam) nechať vniknúť, preniknúť (obyč. niečo tekuté al. plynné) do nejakého uzavretého priestoru: v. vodu do nádrže, v. (čerstvý) vzduch do miestnosti; Väzňovi vpustia svetla do temnice. (Škult.);
nedok. vpúšťať, -a, -ajú