vpredu prísl. na prednom mieste, v prednej časti niečoho, op. vzadu: sedieť v., vozeň je v. prázdny; dospelí išli v.
vopred 1. v časovom predstihu, pred istým časom • popredu • popredku: nájomné zaplatil vopred, popredu, popredku na pol roka • dopredu • hovor. dopredku: už dopredu, dopredku sa vzdával • napred • hovor. napredok: otázky si pripravte napred, napredok • skôr • skorej • prv • predtým: o tom, že hostia neprídu, vedel už skôr, skorej; už prv, predtým cítil, čo sa stane • najprv • najskôr • najskorej: najprv, najskôr sa ho spýtaj, či môžeš prísť • kniž.: a priori • apriórne: a priori, apriórne odmietol akékoľvek pripomienky • nespis. predom
2. (v miestnom význame) pred niekým al. niečím • napred: hosťa pustili vopred, napred • popredu • popredku • vpredu: chlapec šiel popredu, popredku, vpredu a dievča za ním
3. p. dopredu 1, 2
vpredu na prednom mieste, v prednej časti niečoho (op. vzadu) • hovor. napredku (op. nazadku): sedí úplne vpredu, napredku; vpredu, napredku je voľné miesto • popredu • popredku (pred niekým al. niečím): utekali preč, chlapec popredu, popredku a jeho sestra za ním • napred • vopred: veliteľ šiel napred, vopred a družstvo za ním
vpredu prísl.
1. na prednom mieste, v prednej časti niečoho, napredku: stáť, sedieť v.; mať miesto v. (napr. v divadle) v predných radoch Bratia ťahali kláty vpredu, matka ich vzadu pridŕžala. (Bedn.) Mal bielu košeľu, vpredu rozopnutú. (Min.) Na hradskej sa mihla záchranka, vpredu-vzadu označená červeno. (Tat.) Vpredu bol byt učiteľky Gálovej. (Tal.)
2. pred niekým al. pred niečím, popredku: kráčať v.; Jeden išiel vpredu, druhý za ním. (Ondr.)