vpravo prísl.
1. na pravej strane; na pravú stranu; napravo, op. vľavo: druhé dvere v.; odbočiť v.; v. v bok! povel
2. doprava (význ. 2): politické krídlo orientované v.
napravo 1. na pravú stranu (op. naľavo) • doprava (op. doľava) • vpravo (op. vľavo): na konci ulice zabočili napravo, doprava; chodník vedie vpravo
2. na pravej strane (op. naľavo) • vpravo (op. vľavo): napravo, vpravo sú dvere do pivnice
vpravo 1. na pravej strane (op. vľavo) • napravo (op. naľavo): vpravo, napravo od hotela je pošta
2. na pravú stranu (op. vľavo) • napravo (op. naľavo) • doprava (op. doľava): na konci ulice zabočíš vpravo, napravo; neobzeral sa ani doprava, ani doľava
1. na pravú stranu, napravo: obrátiť sa, odbočiť v.; My ostatní turisti dali sme sa vpravo. (Kuk.) Rozíďme sa, jeden vpravo, druhý vľavo, iný tretím smerom. (Al.); tel., voj. v. vbok!, v. hľaď druh povelov
● hovor.: neobzerať sa, nehľadieť (ani) v. ani vľavo nebrať ohľady na nič, bezohľadne konať; v. i vľavo na obe strany, sem i tam; ani v. ani vľavo ani sem ani tam, pren. o nerozhodnosti al. o bezvýchodnej situácii;
2. na pravej strane, napravo: Vysoké poľany vpravo týčia sa do oblohy. (Heč.) Vpravo bolo vidno tri postavy. (Škult.)