vliv, -u m. kniž. zastar. vplyv: Mladí ľudia si vedeli získať vliv v meste. (Vaj.) Hľadela sa vymôcť spod jeho vlivu. (Kuk.) (Na Terézii) bol badateľný vliv maďarskej výchovy. (Jégé)
vplyv, -u m.
1. pôsobenie (obyč. trvalejšie) na niekoho al. na niečo; schopnosť pôsobiť na niekoho al. na niečo: mať dobrý, zlý, veľký, rozhodujúci, blahodarný, neblahý v. na niekoho al. na niečo; byť pod v-om niekoho al. niečoho; podliehať v-u niekoho al. niečoho; v. okolia, prostredia; v. počasia; poveternostné v-y; ochrana (rastlinstva) proti vonkajším (rušivým, škodlivým) v-om (prírody);
2. spoločenská dôležitosť, vážnosť, autorita: nadobúdať, strácať v.; uplatňovať (svoj) v.; Jej môžem ďakovať za kariéru, meno, bohatstvo, vplyv. (Stod.)