vplyv -u m.
1. trvalejšie pôsobenie na niekoho, niečo: rušivý v. prostredia, byť pod zlým v-om (kamarátov)
2. možnosť rozhodovať, autorita, moc: uplatňovať svoj v. v spoločnosti
□ mať v. (na niekoho) vplývať (na niekoho);
vplyvom predl. s G vyj. príčinu: kov sa rozťahuje v. tepla;
pod vplyvom predl. s G vyj. príčinu s odtienkom podmienky: konať pod v. alkoholu
dosah 1. sféra pôsobenia: vymaniť sa z dosahu škodlivín • účinnosť • pôsobnosť: okruh účinnosti, pôsobnosti vysielačky • vplyv (trvalejšie pôsobenie): rušivý vplyv prostredia • účinok (výsledok pôsobenia): blahodarný účinok lieku • subšt. dopad
2. p. význam 2
moc1 1. spravovanie nejakého spoločenského celku • vláda (ak ide o výraznú podriadenosť ovládaného celku): prevziať moc, vládu • pren.: trón • berla • žezlo (najmä v prípade monarchie): revolúcie zvrhli žezlo, trón Habsburgovcov
2. schopnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť • vplyv • účinok: liek stratil svoju moc, svoj vplyv, účinok • sila: moc, sila prírody ho uzdravila • pôsobnosť: stratiť svoju pôsobnosť
3. schopnosť niečo dosiahnuť • sila: to nie je v mojej moci, v mojich silách
pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešenia • zapríčiňovať • robiť • arch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľ • zaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlaku • privolávať • privodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťaž • prinášať • donášať • navodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu
2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodné • pripadať • javiť sa • vidieť sa • prichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemná • ukazovať sa • predstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačito • vyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý
3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývať • účinkovať • mať vplyv • mať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka
4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľ • pracovať • hovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizácie • kniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutí • subšt. serepľovať
pôsobnosť 1. možnosť účinku • pôsobenie • účinnosť: pole pôsobnosti, pôsobenia, účinnosti retranslačnej stanice • dosah: vymaniť sa z dosahu škodlivých látok • vplyv: rušivý vplyv prostredia • subšt. dopad
2. oblasť, v ktorej nejaká osoba al. inštitúcia vykonáva svoju činnosť • kompetencia • kompetentnosť • právomoc: pôsobnosť, kompetencia obecného úradu; zasahovať do cudzej pôsobnosti, kompetencie, kompetentnosti, právomoci • oprávnenie: oprávnenie na vykonávanie živnosti
účinkovať 1. dosahovať výsledok istého pôsobenia • mať účinok: liek začal rýchlo účinkovať; jeho slová mali zlý účinok • vplývať • mať vplyv (obyč. na dlhší čas): vplývať na mládež, aby športovala; rodičia už nemajú naňho vplyv • pôsobiť: alkohol pôsobí zle na zdravie človeka
2. byť činný (v zamestnaní, vo funkcii a pod.) • pôsobiť: na gymnáziu účinkoval, pôsobil dvadsať rokov • pracovať (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): na čele spolku pracoval dlhé roky • kniž. dejstvovať: mnohí spisovatelia dejstvovali aj v spoločenskom živote • subšt. serepľovať
3. zapájať sa do umeleckého programu, byť jeho (spolu)tvorcom: účinkovať na premiére • vystupovať (na verejnosti): dnes vystupuje spevácky zbor • hosťovať (účinkovať ako hosť v umeleckom, športovom programe a pod.): na predstavení hosťuje spevák z Košíc; mužstvo hosťuje v cudzine
vplývať uplatňovať vplyv, autoritu, moc • mať vplyv: vplýval, mal vplyv na svojich kolegov • účinkovať • mať účinok • pôsobiť: slová naňho neúčinkovali; počasie má účinok na zdravie; umenie pôsobí na city človeka • nahovárať • navádzať • nabádať (rečou, presviedčaním vplývať): moderátorka navádzala, nabádala diskutujúcich, aby sa riešili základné otázky
vplyv 1. možnosť trvalejšieho pôsobenia na niekoho, na niečo: vplyv školy na dieťa, mať na niekoho zlý vplyv • dosah: vymaniť sa z dosahu škodlivín • sugescia • sugestivita • sugestívnosť (ovládanie vôle, cítenia a konania osoby inou osobou nanucovaním predstáv): podľahnúť sugescii silnej osobnosti • účinok (výsledok vplyvu): mať na niečo blahodarný účinok • moc: vymaniť sa z moci niekoho • subšt. dopad: dopad nesprávneho rozhodnutia na hospodárstvo
2. možnosť rozhodovania: uplatniť svoj vplyv v spoločnosti • moc: stratiť nad niekým moc • autorita: rodičovská autorita • vážnosť: získať si vážnosť
vliv, -u m. kniž. zastar. vplyv: Mladí ľudia si vedeli získať vliv v meste. (Vaj.) Hľadela sa vymôcť spod jeho vlivu. (Kuk.) (Na Terézii) bol badateľný vliv maďarskej výchovy. (Jégé)
vplyv, -u m.
1. pôsobenie (obyč. trvalejšie) na niekoho al. na niečo; schopnosť pôsobiť na niekoho al. na niečo: mať dobrý, zlý, veľký, rozhodujúci, blahodarný, neblahý v. na niekoho al. na niečo; byť pod v-om niekoho al. niečoho; podliehať v-u niekoho al. niečoho; v. okolia, prostredia; v. počasia; poveternostné v-y; ochrana (rastlinstva) proti vonkajším (rušivým, škodlivým) v-om (prírody);
2. spoločenská dôležitosť, vážnosť, autorita: nadobúdať, strácať v.; uplatňovať (svoj) v.; Jej môžem ďakovať za kariéru, meno, bohatstvo, vplyv. (Stod.)
(jeden) vplyv; (bez) vplyvu; (k) vplyvu; (vidím) vplyv; (hej) vplyv!; (o) vplyve; (s) vplyvom;
(štyri) vplyvy; (bez) vplyvov; (k) vplyvom; (vidím) vplyvy; (hej) vplyvy!; (o) vplyvoch; (s) vplyvmi;