vpiť -je -jú dok. pitím pohltiť: zem v-la vlahu, bavlnená látka v-e pot;
nedok. vpíjať -a
// vpiť sa
1. vsiaknuť: voda sa v-e do piesku
2. expr. vniknúť (pohľadom); uprene sa zahľadieť, zadívať: v. sa pohľadom do (ne)známej tváre;
nedok. vpíjať sa
vpíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.
vpíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok.
piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva
2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať
3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot
4. p. cicať
vpíjať p. piť 3
vpíjať, vpíjať sa p. vpiť, vpiť sa
vpiť, vpije, vpijú dok.
1. (čo) pitím pohltiť, vsať: zem vpila vlahu; Vyliatu krv zem vpije. (Vám.) Hlavnica vpila vlhkosť tela. (Švant.)
2. expr. (oči, zrak do koho, do čoho) uprieť zrak, oči na niekoho al. na niečo: Vpije zrak do gazdovej tváre. (Tim.) Prísne vpil čierne oči do nej. (Tim.);
nedok. vpíjať, -a, -ajú
|| vpiť sa
1. (do čoho) (o tekutine) vzniknúť, vsať sa, vsiaknuť: vlaha sa vpila do ornice; dážď sa vpil do zeme (Zel.); Časť tekutiny vytiekla z úst a vpila sa do hlavnice. (Ondr.)
2. expr. (do koho, do čoho; do koho, do čoho čím) (o zraku, o očiach) uprieť sa, sústrediť sa na niekoho al. na niečo; uprene, prenikavo, túžobne sa zahľadieť na niekoho al. na niečo: Žena obrátila hlavu. Jej oči vpili sa do Justína. (Jil.) Ostré zrenice starcove vpili sa do Anninej tváre. (Vaj.) Oči sa mu vpili do obsahu kufríka. (Pláv.) Stanislav vpil sa zrakom do krajiny. (Vaj.) Vpil sa mi do tváre pálčivými očami. (Jes-á);
vpiť dk čo pohltiť, vsať niečo: (o chlebe) nechay tri dni moknuti, kdy chlieb do sebe wpil wino (RT 17. st); colorem combibit lana: wlna barwu wpige do sebe (WU 1750); imbibere: wpjti (CL 1777); koren hognegssy gu (vodu) do sebe wzat, wpit mohel (SJ 18. st); vpíjať, vpíjavať ndk: imbibe: wpigám (AP 1769); imbibere: wpjgati (PD 18. st); (grunt) ma byt piesečny, aby gako spongia do sebe wlchkost wpigawala (NN 18. st); vpiť sa dk: woda do šupy wpit sa nemohla (WT 1790)