voziť nedok. vozidlom premiestňovať, dopravovať (opakovane, často ap.): v. dieťa v kočíku; v. tovar; v. drevo z hory privážať; v. hnoj vyvážať;
opak. vozievať -a
// voziť sa
1. premiestňovať sa na vozidle al. na inom pohybujúcom sa prostriedku: v. sa v aute; v. sa na kolotoči, na pohyblivých schodoch
2. expr. spúšťať sa (význ. 1), kĺzať sa: v. sa po zábradlí
3. hovor. expr. prenasledovať (význ. 3), preháňať, šikanovať: v. sa na podriadených;
nedok. vozievať sa
jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiach • niesť sa/nosiť sa na koni • hovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísť • chodiť • voziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliach • premávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajú • spúšťať sa (na lyžiach, na saniach)
kĺzať sa ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu • šmýkať sa: kĺzať sa na korčuliach; kĺzať sa, šmýkať sa po ľade, na kĺzačke • skĺzať (sa) • skĺzavať (sa) • zošmykovať sa • zošmykávať sa (vybočovať pritom z dráhy, dostávať sa na nenáležité miesto): kolesá sa v blate kĺžu, skĺzajú; šál mu skĺzaval, zošmykoval sa mu z krku • viezť sa: vezie sa na chrbte dolu svahom • voziť sa: vozí sa po zadku • pošmykovať sa (pomaly, postupne sa kĺzať): obruč sa pošmykuje nižšie
preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore • hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici • štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu • expr. duriť • náhliť • pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti • hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov
2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovať • šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov • hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí • prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami • pren. expr. terorizovať • hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu • obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom • hrub. buzerovať
3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ • prepínať: v reči i v robote rád prepína • kniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať • dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje • expr. prestreľovať • kniž. hyperbolizovať • fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti
viezť sa 1. ísť vozidlom: viezol sa autom • voziť sa (opakovane sa viezť): vozí sa len taxíkom • cestovať • prevážať sa (z jedného miesta na druhé): cestoval, prevážal sa stovky kilometrov • rozvážať sa (dlho sa viezť): rozvážali sa na motorkách po meste
2. p. kĺzať sa
viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobuse • voziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíku • prevážať • transportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrk • niesť • unášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považím • odvážať • vyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvo • privážať • dovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelne • rozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mlieko • nár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore
voziť p. viezť
voziť sa 1. p. viezť sa 1 2. p. kĺzať sa
voziť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo) vozidlom, dopravným prostriedkom dopravovať, prevážať, dovážať: v. tovar, v. drevo, uhlie, piesok, štrk, v. hnoj; v. dieťa v kočíku, vo vozíku; Vozil všetkých na lietadle. (Šteinh.) Maco vozil gazdu do mesta. (Taj.) Dostaneš (šoférsku) uniformu a budeš ma voziť. (Štef.)
● expr. v. drevo do hory robiť zbytočnú robotu; hovor. expr. nestačí mu, čo by mu vozom vozil je veľmi lakomý, nenásytný, chamtivý;
2. zried. (bezpredm. i čo) (o ťažkom zvierati) ťahať: Šurkovie kone nikdy tak nevozili ako naše. (Taj.)
3. (čo) nosiť, prinášať, donášať (z cesty niekam), dovážať: Plátenkári chodili až do Ruska a stade vozili zlaté ruble. (Fig.)
4. expr. (čo po čom, kade) kĺzavo pohybovať niečím po niečom: (Deti) vozili ufúľané prstíky po stránkach šlabikárov. (Urb.) Nepokojne vozí obdraté nechty pomedzi korienky (vlasov). (Fig.);
opak. vozievať, -a, -ajú
|| voziť sa
1. používať vozidlo, dopravný prostriedok, prevážať sa: v. sa na voze, na aute, na vlaku; Vysadli sme na tramvaj a vozili sa po meste. (Kuk.) Vozí sa rada po tichej rieke v ľahkom člnku. (Vaj.)
● hovor. expr. čo by sa čert na čertovi vozil v každom prípade, za každých okolností;
2. expr. kĺzavo sa pohybovať: Ako si zajedá, vozí sa mu ohryzok hore-dolu na hrdle. (Fig.) Boky sa jej honosne vozili (pri chôdzi). (Švant.) Po stenách sú rozvešané obrazy. Chlapčekov zrak sa dychtivo po nich vozí (Ráz.-Mart.) dychtivo si ich prezerá.
3. hovor. expr. (po kom) nešetrne, kruto zaobchádzať s niekým; urážlivo sa správať k niekomu: To je striga, doma sa jednostaj vozí po Petrovi. (Letz) Najmladší (syn) pochodí najhoršie: každý sa po ňom beztrestne vozí. (Kuk.) Ako si mohol dopustiť, aby sa po mne niekto v besednici vozil? (Taj.) aby urážlivo o mne písal;
opak. vozievať sa