voziť nedok. vozidlom premiestňovať, dopravovať (opakovane, často ap.): v. dieťa v kočíku; v. tovar; v. drevo z hory privážať; v. hnoj vyvážať;
opak. vozievať -a
// voziť sa
1. premiestňovať sa na vozidle al. na inom pohybujúcom sa prostriedku: v. sa v aute; v. sa na kolotoči, na pohyblivých schodoch
2. expr. spúšťať sa (význ. 1), kĺzať sa: v. sa po zábradlí
3. hovor. expr. prenasledovať (význ. 3), preháňať, šikanovať: v. sa na podriadených;
nedok. vozievať sa
voziť sa vozí sa vozia sa voz sa! vozil sa voziac sa voziaci sa vozenie sa nedok.
voziť vozí vozia voz! vozil voziac voziaci vozený vozenie nedok.
jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiach • niesť sa/nosiť sa na koni • hovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísť • chodiť • voziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliach • premávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajú • spúšťať sa (na lyžiach, na saniach)
kĺzať sa ľahko sa pohybovať po hladkom povrchu • šmýkať sa: kĺzať sa na korčuliach; kĺzať sa, šmýkať sa po ľade, na kĺzačke • skĺzať (sa) • skĺzavať (sa) • zošmykovať sa • zošmykávať sa (vybočovať pritom z dráhy, dostávať sa na nenáležité miesto): kolesá sa v blate kĺžu, skĺzajú; šál mu skĺzaval, zošmykoval sa mu z krku • viezť sa: vezie sa na chrbte dolu svahom • voziť sa: vozí sa po zadku • pošmykovať sa (pomaly, postupne sa kĺzať): obruč sa pošmykuje nižšie
preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvore • hnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulici • štvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchodu • expr. duriť • náhliť • pobádať: celý deň durí, náhli, pobáda deti • hovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov
2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovať • šikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakov • hovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozí • prenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkami • pren. expr. terorizovať • hovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinu • obťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňom • hrub. buzerovať
3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješ • prepínať: v reči i v robote rád prepína • kniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvať • dramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizuje • expr. prestreľovať • kniž. hyperbolizovať • fraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti
viezť sa 1. ísť vozidlom: viezol sa autom • voziť sa (opakovane sa viezť): vozí sa len taxíkom • cestovať • prevážať sa (z jedného miesta na druhé): cestoval, prevážal sa stovky kilometrov • rozvážať sa (dlho sa viezť): rozvážali sa na motorkách po meste
2. p. kĺzať sa
viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobuse • voziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíku • prevážať • transportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrk • niesť • unášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považím • odvážať • vyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvo • privážať • dovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelne • rozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mlieko • nár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore
voziť p. viezť
voziť sa 1. p. viezť sa 1 2. p. kĺzať sa
voziť, -í, -ia nedok.
1. (koho, čo) vozidlom, dopravným prostriedkom dopravovať, prevážať, dovážať: v. tovar, v. drevo, uhlie, piesok, štrk, v. hnoj; v. dieťa v kočíku, vo vozíku; Vozil všetkých na lietadle. (Šteinh.) Maco vozil gazdu do mesta. (Taj.) Dostaneš (šoférsku) uniformu a budeš ma voziť. (Štef.)
● expr. v. drevo do hory robiť zbytočnú robotu; hovor. expr. nestačí mu, čo by mu vozom vozil je veľmi lakomý, nenásytný, chamtivý;
2. zried. (bezpredm. i čo) (o ťažkom zvierati) ťahať: Šurkovie kone nikdy tak nevozili ako naše. (Taj.)
3. (čo) nosiť, prinášať, donášať (z cesty niekam), dovážať: Plátenkári chodili až do Ruska a stade vozili zlaté ruble. (Fig.)
4. expr. (čo po čom, kade) kĺzavo pohybovať niečím po niečom: (Deti) vozili ufúľané prstíky po stránkach šlabikárov. (Urb.) Nepokojne vozí obdraté nechty pomedzi korienky (vlasov). (Fig.);
opak. vozievať, -a, -ajú
|| voziť sa
1. používať vozidlo, dopravný prostriedok, prevážať sa: v. sa na voze, na aute, na vlaku; Vysadli sme na tramvaj a vozili sa po meste. (Kuk.) Vozí sa rada po tichej rieke v ľahkom člnku. (Vaj.)
● hovor. expr. čo by sa čert na čertovi vozil v každom prípade, za každých okolností;
2. expr. kĺzavo sa pohybovať: Ako si zajedá, vozí sa mu ohryzok hore-dolu na hrdle. (Fig.) Boky sa jej honosne vozili (pri chôdzi). (Švant.) Po stenách sú rozvešané obrazy. Chlapčekov zrak sa dychtivo po nich vozí (Ráz.-Mart.) dychtivo si ich prezerá.
3. hovor. expr. (po kom) nešetrne, kruto zaobchádzať s niekým; urážlivo sa správať k niekomu: To je striga, doma sa jednostaj vozí po Petrovi. (Letz) Najmladší (syn) pochodí najhoršie: každý sa po ňom beztrestne vozí. (Kuk.) Ako si mohol dopustiť, aby sa po mne niekto v besednici vozil? (Taj.) aby urážlivo o mne písal;
opak. vozievať sa
voziť ndk koho, čo vozidlom dopravovať, prevážať, privážať, nosiť niekoho, niečo: podle tey czedule drwa woste (Č. KAMEŇ 1561); ty zeme ma Maczko orat y wozith (S. ĽUPČA 1572); powini su wino anebo zbozie dezmowe wozit (TRENČÍN 1652); prjewoznjkom, kterj wozili w. pana Mat. do sygoti (s. l. 1656); drywga sem dal wozyt (SENICA 1674); pan urednik pivo z Trenčína wozi (BÁNOVCE n. B. 1699); dal sem richtaru, kdy maly hnog woziti, d 10 (KRUPINA 1711); veho: wozim (AS 1728); vozievať [-zie-, -zí-] frekv: vhly wozywal mog otecz s teho vhliska (TRENČÍN 1590); Nicolaus seno woziewal ze Zvolena (ZVOLEN 1616); za Eliassa pany krupinssti dežmu woziewali do dediny Žybrit (KRUPINA 1643); obywatele Kalnykou drewo z huor Jeszenszkych wozjewaly (BYTČA 1726); swedek pána Szenussa woziewal (SUČANY 1748); voziť sa ndk prevážať sa: welcy pany na ssesty konoch se wozya (KoB 1666); welicy panowe se wozj dwema koňmj (OP 1685); circumvehor: wozjm sa sem y tam (KS 1763); vozievať sa [-zí-] frekv: Apollo se wozywal (na voze) (PT 1778)